Bývame vo White Rock, poblíž Vancouveru. Náš život v Kanade však začal v meste Calgary, kde sme prežili prvé a najťažšie roky nášho života. Vytrhnutí z inej kultúry, iného spoločenského a politického zriadenia, neovládali sme reč a tým pádom naše vzdelanie nemalo predpoklad k uplatneniu, s prázdnym vreckom, dve deti a..., a..., a..., naše negatíva by sa dali popisovať ešte dlho. Lenže to nie je cieľom tohoto príspevku.

Po ôsmych rokoch pracovitého života predali sme v meste dom a kúpili si nový v okolí Calgary na 20 akroch poľa. A to bolo práve tu, kde sme zažili nasledujúce príhody.

Na stošestdesiatich akroch stálo osem domov v pustej prerii. Z jari tráva prudko vyrástla, behali a piskali v nej stovky sysľov a v malom jazierku neďaleko domu sa do noci ozýval žabí koncert. Bola to veľká zmena v porovnaní so životom v meste, odkiaľ sme sa denne po práci vracali do ticha a pokoja. Tu sme konečne začali pozorovať a obdivovať prírodu.

V oblasti je vnútrozemské podnebie, horúce a suché letá rýchlo vysušia porasty, okolie je ako v polopúšti, suché. Tak sa nám hneď v prvý rok k jeseni prihodil požiar v nedeľu ráno na poli pri spaľovaní odpadu. Pán domu nedal na rady susedov, že sa odpad musí spaľovať v kovovom sude. Bolo tiché ráno, vyviezol za fúrik odpadu ďaleko od domu k jazierku, kde urobil zo skál ohnisko. Zapálil a vrátil sa k domu pre ďalsiu dávku. Zavial však vetrik, zdvihol horiaci papierik a odfúkol ho do trávy. Požiar! ! ! Robili sme čo sme mohli, bili mokrými handrami, polievali vodou z jazierka, ale požiar poháňaný vetrom rýchle utekal cez suché stebla trávy cez naše pole rovno k susedovi, ktorý mal veľku farmu so stovkou kráv. Tie trávu spásli, ale pole mali posiate suchými lajnami, ktoré horeli lepšie ako tráva.

Čoskoro sa pole hmýrilo hasičmi a desiatkami dobrovoľnikov z okolia. Bola nedeľa, deň odpočinku, ale pomoc bola rýchla a ochota veľká, hasilo sa do večera.

Boli sme vďační za pomoc a obetavosť dobrovoľníkov a začali sme si uvedomovať a obdivovať veľké srdcia susedov Kanaďanov (nie len kandskú prírodu) .

Marta Styková