III.1.14 Potulky maséra - 2.časť

Viliam, v minulom čísle sme skončili situáciou v Kuvajte po Tvojom príchode to tejto pomerne exotickej krajiny krátko po vojne v Perzskom zálive. Už vieme, že si bol jediným profesionálnym športovým fyzioterapeutom v klube Fahahel, kde Ti časom vytvorili ideálne pracovné podmienky. Ako sa vyvíjala Tvoja kariéra v ďalšom období?

Po nejakom čase ma v rehabilitačnom centre nášho klubu začali navštevovať športovci z celého Kuvajtu. Začal som byť populárny vo viacerých športoch. Napokon to dopadlo tak, že po troch rokoch môjho pôsobenia v športovom klube Fahahel ma pozvali pracovať do futbalovej reprezentácie. Mal som obrovské štastie, lebo v tom čase pôsobil v Kuvajte aj jeden z najlepších futbalových trénerov v bývalom Československu, Milan Máčala. On tiež dostal ponuku pracovať ako reprezentačný tréner. Je to úžasný človek a vynikajúci tréner.

Mám dojem, že futbalová reprezentácia Kuvajtu práve v deväťdesiatych rokoch 20. storočia zaznamenala výrazný vzostup.

Veru tak, počas Máčalovho pôsobenia v reprezentácii dosiahol Kuvajt najväčšie úspechy v histórii. Dvakrát sa nám podarilo získať Galfský pohár (futbalový šampionát arabských krajín). Prvýkrát to bolo v Bahrajne a druhýkrát v Katare. Po každom víťazstve sme sa vrátili späť do Kuvajtu špeciálom kuvajtského emíra.

Ten nás osobne čakal na letisku! Z letiska sme odchádzali autobusom s otvorenou strechou a popri ceste z letiska stáli ľudia z celej krajiny. Pripadalo to, akoby sme vyhrali majstrovstvá sveta. Ťažko sa to opisuje. Ale bolo to krásne. Potom nás kuvajtský emír, čo je v podstate ich kráľ, pozval všetkých na obed do jeho paláca. Vraj sme tam boli prví zahraniční športoví pracovníci v histórii krajiny.

Futbal, zvlásť ten reprezentačný, je spojený s cestovaním. Iste to nie je inak ani v Kuvajte...

Počas tých rokov, čo som robil pre kuvajtskú reprezentáciu, som s ňou precestoval okolo 60 krajín sveta, hlavne v Ázii, v Európe a Afrike. Najčastejšie sme chodievali do Činy, Anglicka a na Cyprus. Hrávali sme tiež aj veľa priateľských medzinárodných zápasov, napríklad proti talianskemu klubu AC Miláno alebo londýnskemu klubu Nottingham Forest.

Viliam, žil si pomerne dlhý čas v naozaj zaujímavej časti sveta. Naviac to bolo v období, kedy sa oblasť Blízkeho Východu ešte len dostávala do povedomia verejnosti aj ako významná turistická destinácia. Využil si svoj pobyt aj na poznávanie regiónu, tejto kolísky významných civilizácii?

Ale áno, počas nášho pobytu v Kuvajte sme sa vybrali na poznávacie výlety po okolitých krajinách. Tak sa nám podarilo precestovať autom Spojené Arabské Emiráty, Bahrajn, Katar a Oman. Azda najkrajší zážitok sme mali z cesty do prekrásneho Jordánska. Prechádzali sme cez celú Saudskú Arábiu a bolo naozaj teplo, okolo 50 stupňov v tieni!

Z Jordánska sa mi najviac páčilo mesto Petra. Počiatky tohto mesta, vysekaného v skalách, spadajú do obdobia osemnástej dynastie, ktorá vládla v Egypte v rokoch 1550 až 1300 pred Kristom. V tomto meste žil dlhé stáročia národ, ktorý sa "zamestnával" hlavne prepadávaním karaván. A po dlhé stáročia ho nemohli objaviť. Do mesta viedla totiž iba úzka kľukatá puklina v skalách. Najkrajší zážitok z Petry bol pohľad na chrám El Dier, ktorý sa nachádza priamo pred vstupom do údolia. Bolo tam natočených viacero filmov, hádam najznámejši je Indiana Jones.

Po návšteve Petry sme rozmýšľali, či sa nepôjdeme pozrieť aj do Izraela, lebo nás delila od neho iba rieka Jordán. Báli sme sa. S izraelskou pečiatkou v pasoch sa mohlo stať, že by nás už nevpustili späť na saudské územie. Nakoniec ale zvedavosť bola silnejšia ako strach.

Takže ste navštívili aj krajinu Starého a Nového zákona?

Áno. Do Izraelu sme museli ísť autobusom. Prechádzali sme cez rieku Jordán, kde bol pokrstený Pán Ježiš. Na naše prekvapenie nebol Jordán väčší než hociktorý malý potôčik, čo tečie tuná v Kanade. Na hraniciach stáli colníci, pravdepodobne etnickí Rusi. Privítali nás pozdravom: "Vot duraky idut", niečo ako hlupáci prichádzajú. Pravdepodobne už mali veľa skúseností s takými cestovateľmi, ako sme boli my. Hneď na hranici sa nás spýtali, či chceme aj izraelské razítko do pasu. My sme to s veľkou radosťou odmietli. Tak sme sa dostali aj do Svätej zeme.

Iste ste si nenechali ujsť návštevu Jeruzalema.

Veru nie. A aj tam sme mali kus štastia. Keď sme sa prechádzali po uličkách Jeruzalema, stretli sme jedného staršieho mnícha. Ten keď videl, že nevieme, kde sa pravé nachádzame, rozhodol sa, že nás povodí po všetkých nakrajších a najvýznamnejších miestach Jeruzalema. Prechádzali sme cez Via Dolorosa, dostali sme sa aj do chrámu na Golgote, ktorý bol postavený na mieste, kde bol Pán Ježiš ukrižovaný.

Boli sme sa pozrieť aj v Betleheme. Samozrejme, neodpustili sme si ani návštevu Múru nárekov. Večer sa nám podarilo odcestovať posledným autobusom späť do Jordánska. Bol to krásny deň.

Ale i noc a ďalšie ráno boli špeciálne. V hoteli na brehu Mŕtveho mora, kde sme nocovali deň predtým, mali plno a tak nám aspoň vyniesli rezervné matrace von z hotela a poukladali nám ich pod šiatre na brehu mora. Bol to prekrásny pohľad, keď sme sa ráno zobudili a Mŕtve more bolo pár metrov od nás.

Egypt, jedna z najstarších civilizácii, pyramídy - to Ťa nelákalo? Z Kuvajtu je to „toť - za rohom“.

Boli sme aj v Egypte, samozrejme. Káhira, pyramídy - jediný zachovaný div z pôvodných siedmych starovekých divov sveta, to sme si nenechali ujsť. Boli sme dokonca aj v Cheopsovej pyramíde, ktorá bola postavená 2500 rokov pred narodením Ježiša Krista a až do roku 1300 bola najvyššou stavbou sveta. Dokonca sa dá vidieť aj z vesmíru.

Bolo úžasné byť na miestach, kde sa kedysi prechádzali faraóni. V Káhire sme bývali u nášho blízkeho priateľa z Kuvajtu. Ten nás zobral aj na Sinajský poloostrov, do jedného z najznámejšich letovísk, do Sharm el Sheikh. Neodpustil by som si, ak by som sa nešiel potápať do najkrajšieho a najčistejšieho mora na svete, do Červeného mora. Jediný problém bol, že sme zabudli na horúce slnko a dva dni potom sme spávali s ľadovými obkladmi na chrbte.

Máš naozaj všakovaké zážitky! Ale vráťme sa k Tvojej práci. Viem, že Golfský pohár nebol vrcholom kuvajtského futbalu.

Vrcholom bola účasť na záverečnom futbalovom turnaji v rámci Letných Olympijských Hier 2000 v Sydney v Austrálii. Naš tým tam bol dosť veľkým prekvapením. Nikto nečakal, že sa tam dostaneme a ešte vačsie prekvapenie bolo, keď sme v prvom kole porazili českú olympijskú reprezentáciu. Tým sme ju vyradili z bojov o olympijskú medailu. Ani nám sa však nepodarilo postúpiť do druhého kola. Ale aj tak to bol prekrásny zážitok. Futbalová kvalifikácia sa hrala vo viacerých mestách po celej Austrálii. Naša skupina hrala v mestách Melbourne a Briskin.

Po vyradení z olympiády sa vedenie kuvajtského tímu rozhodlo odcestovať späť domov, ale ja som ostal a išiel som sa pozrieť do hlavného mesta olympiády, do Sydney.

Tá olympiáda bola pre slovenských športovcov úspešná. Ako Ťa tak počúvam, tak už začínam tušiť, že ani v Sydney si nestrácal čas...

Býval som v Olympijskej dedine a podarilo sa mi dostať aj do Slovenského olympijského domu. Mal som to štastie, že som tam stretol našich zlatých olympijských víťazov bratov Hochschornerovcov a taktiež Martinu Moravcovú a Michala Martikana. Aj keď som tam nebol ako zástupca Slovenska, aj tak som mal srdce preplnené hrdosťou. Celá olympiáda bola pre mňa neuveriteľný, prekrásny zážitok. V živote som nestretol toľko krásnych a štastných ľudí ako vtedy v Austrálii!

To sa však už Tvoj pobyt v Kuvajte pomaly chýlil ku koncu.

Ku koncu môjho pobytu v Kuvajte som ešte pracoval s jedným z najuznávanejších trénerov v Čechách a na Slovensku, Slovákom Dušanom Uhrinom. Dlho som však s ním nespolupracoval. Ešte pred olympiádou som sa začal zaoberať myslienkou odisť z Kuvajtu niekam inam. Len som sa nevedel rozhodnúť kam. Vyberal som si medzi Kanadou a Austráliou. Rok pred Olympijskými hrami v Sydney som vycestoval na dva týždne na dovolenku sem do Vancouveru. Pozval ma jeden priateľ, ktorý sa už skôr rozhodol pre Kanadu. Keď som sem prišiel, bol som očarený krásou prírody a milými ľudmi. Nič ma už nedokázalo presvedčiť. Ani Austrália. Moja voľba bola Vancouver.

Takže si sa rozhodol skončiť v Kuvajte a skúsiť šťastie v Kanade?

Áno. Hneď ako som sa vrátil z dovolenky domov, tak som požiadal o vysťahovanie do Kanady. V roku 2001 sme nakoniec dostali víza. Cesta bola otvorená a už nás nič nemohlo zastaviť. Začiatky, ako všade, boli ťažké. Ale vďaka Slovákom, ktorých som tu spoznal a vďaka všetkým predchádzajúcim skúsenostiam sa nám začínalo oveľa ľahšie.

Spočiatku som sa aj tu snažil nájsť nejaký športový klub. To sa mi aj podarilo. Tri mesiace som robil vo futbalovom klube White Cup, ale nakoľko je to iba poloprofesionálny klub, nemohli mi ponúknuť platenú prácu. Zistil som, že tu sa v športe asi neuživim. Preto som prešiel do inej pozície a začal som hľadať pracú ako masér. Skúšal som pracovať v prekrásnom golfovom klube na Furry Creek. Po pár mesiacoch som zistil, že ľudia, čo tam chodili, nemali veľký záujem o moju masáž.

Spomienky na Tvoje začiatky v Kanade sa nezdajú práve najveselšie. Bol si tu nový, s celou rodinou, mal si problémy s uchytením sa. Ako si to prekonal?

Zaťal som sa. Nepripustil som si nezdar. Začal som sa viacej orientovať na Vancouver. Zoznámil som sa s jedným kanadským masérom, ktorý sa orientoval hlavne na masáže pre filmové štúdia. Tak som to skúsil i ja. Po pol roku pôsobenia vo Vancouveri sa mi podarilo, popri bežných zákazníkoch, stretnúť aj také osobnosti hereckého a speváckeho sveta, ako Halle Berry alebo Britney Spears. Nevedel som, či sa mi to sníva alebo je to realita. Pri práci vo filmových štúdiach som napríklad strávil tri mesiace pri natáčaní filmu X-Men 3. Tam som sa stretol aj s Hughom Jackmanom. Neskoršie som sa stal jeho rodinným masérom. Brával ma so sebou aj na jeho rodinné výlety. Tam som zistil, aký je to fantastický človek.

Do života Ti teda vstúpili "hviezdy"...

Častokrát majú ľudia pocit, keď počujú o hviezdach strieborného plátna, že sú iní ako my. Keď som ich však spoznal bližšie, zistil som, že sú to úplne normálni ľudia - milí a priateľskí, ale i unavení, boľaví, nikdy však nie nadradení či arogantní. Počas mojej práce tu vo Vancouveri som stretol a masíroval už veľa hollywoodskych hviezd a tak to môžem pokojne tvrdiť.

Naozaj, v živote sa mi ani nesnívalo, že raz nejaký chlapec z Lukáčoviec pri Nitre, malej dedinky na Západnom Slovensku, bude masírovať také svetovo známe osobnosti.

Takže to je to, čomu sa venuješ dodnes? Poskytuješ svoje služby pre hollywoodske "hviezdy"?

Momentálne masírujem vo Vida Wellness SPA, ktoré sú jednými z najvyhľadávanejších SPA vo Vancouveri. A áno, "hviezdy" sa medzi mojimi klientami nachádzajú stále.

Taktiež som si pred pár mesiacmi otvoril aj svoju súkromnú prax vo „fitnes centre“ v strede mesta, kde sa zase začínam starať o športovcov. Stále ma to láka. Rád by som sa vrátil späť k športu. Raz sa mi to možno podarí.

Viliam, veľmi pekne Ti ďakujem za rozhovor. Povodil si ma svojím rozprávaním po nádherných miestach, priblížil si mi množstvo známych ľudí ... Žiješ naozaj pestrý, nevšedný život. Máš, teraz na konci nášho rozhovoru, ešte niečo, čo by si chcel dodať?

Niečo na záver? Možno také skromné poďakovanie. V prvom rade mojej drahej manželke Beatke, ktorá to ťahá so mnou už 27 rokov. Keby nestála pri mne pri mojich potulkách a svojou prácou nezabezpečovala chod našej rodiny, nemohol by som robiť to, čo ma baví a napĺňa.

Taktiež by som sa chcel poďakovať všetkým priateľom, ktorých som stretol tu vo Vancouveri a ktorí pomohli mne a mojej rodine v tých nie najľahších chvíľach našich začiatkov v Kanade. Som veľmi rád, že sme, ako rodina, za tých pár rokov vo Vancouveri, mohli zažiť veľa krásnych chvíľ v ich blízkosti. Niekedy mám pocit, akoby som tu vyrastal alebo žil už veľa-veľa rokov. Vancouver sa stal mojím druhým domovom.

V živote sa nám otvárajú rôzne cesty, lákavejšie i menej lákavé, ale nikto z nás nevie, čo nás na nich môže postretnúť, pokiaľ sa neodhodláme na ne vykročiť.

S Viliamom Mečarom sa pre časopis „Slovo z Britskej Kolumbie“ rozprával Henrich Krč.









































Attachment Size
Chram v Petre.jpg 341.96 KB
Miesto kam priviedol Mojzis svoj zidovsky narod.jpg 276.42 KB
Mur Narekov.jpg 267.01 KB
Podakovanie od Robina Williamsa.jpg 38.37 KB
Stretnutie s Emirom v palaci.JPG 1.14 MB
U emira v palaci.jpg 251.67 KB
Stretnutie zo Slovenskou fotbalovou reprezentaciou v Sydnay.jpg 309.04 KB
Zlaty pohar z Galfskeho poharu.jpg 94.47 KB