Toto webové sídlo www.sk-bc.ca obsahuje informácie a články, ktoré sme publikovali do konca roka 2015.

Navštívte naše nové webové sídlo

www.slovozbritskejkolumbie.ca

Znovu medzi Slovákmi na Bohatom Pobreží



V jarnom čísle z roku 2014 som informoval čitateľov Slovo z Britskej Kolumbie o mojich častých cestách na Bohaté Pobrežie (v španielčine Kostarika). Vo februári tohto roku nám tu pri Niagare “weatherman” štatisticky oznamoval najtuhšiu zimu od roku 1900. Bol som práve na telefóne s priateľom z detstva, s Amigom Robertom Tarnoczym zo Svätého Jozefa (San Jose). Stažoval som sa mu, akú sibírsku zimu tu pri Niagare prežívame. Povedal mi: Pablo na čo čakáš? Veď zamrzneš podobne ako tie Niagarské vodopády. “Kopni skrátka do vrtule” a už nech si tu a bude po tvojej sibírskej depresii. “O Sole mio” ti dá potrebné vitamíny, takže nabiješ si aj potrebnú solárnu baterku. Telo aj duša pookreje medzi priateľmi na Bohatom pobreží, a to práve potrebuješ v kanadských zimných mesiacoch.

O pár dní som už letel do Panamy a odtiaľ som pokračoval do kostarického hlavného mesta San Jose. Ked som prišiel, ledva som sa prvú noc vyspal a už na druhý deň sme vyrážali terénnym džipom do džungle na pacifickom pobreží Kostariky.



Vitajte v Narodnom parku Corcovado pri panamskych hraniciach.

Zamierili sme neďaleko panamských hraníc do Parque Nacional Corcovado. Tento park, ako sa oficiálne vyjadril svetovo uznávaný časopis National Geographic, sa radí ako jeden z najlepších na svete v rámci biodiversity.

Všeobecne Kostarika patrí k najlepším eco turistickým destináciam sveta. Neľutujem, keď zakaždým prídem do tejto krajiny, lebo je tu vždy čo objavovať a obdivovať. Tentokrát to bol chránený národný park Corcovado - znovu zážitok na celý život. Jednoducho povedané veci, ktoré väčšinou človek môže uvidieť len vo filmoch alebo len prostredníctvom televíznej obrazovky, som videl priamo “live-naživo”.



V dzungliach narodneho parku Corcovado.

Teraz pár slov o parku Corcovado. Tropický park ma rozlohu 424 štvorcových kilometrov, nachádza sa na polostrove OSA, v kantone nazvanom takisto OSA v juhozapadnej časti Kostariky. Náš hlavný stan sme mali v malej dedinke Sierpe, pri rieke rovnomenného mena. V tejto dedinke dávaju doslovne “líšky dobrú noc”. Je to ešte nerozvinutá turistická oblasť. Spali sme v jednoduchej ubytovni, ktorá mala honosný nazov Hotel Margarita. Povedal by som maximalne 1-2 hviezdičkový hotel. No predstavte si tú romantiku, keď vás každý deň zobúdzali dedinské kohúty a ráno o siedmej vás doslovne vzbudila “štátna hymna Kostariky”, ktorú zaspievali v neďalekej základnej škole kostarické detičky. V noci kľud ako v hrobe, málo svetiel, lebo o pol ôsmej večer tu už býva absolútna tma. Len millión hviezdičiek na oblohe…

Tvorili sme malú medzinárodnú skupinu, v ktorej boli zastúpení Francúzi, Američania, Španieli, Nemci a jeden Kanadský Slovák a jeden Slovák TICO (tak sa nazýva po španielsky obyvateľ Kostariky). Stretli sme sa v riečnom prístave v Siepre. Tam nás privítal náš kostarický profesionálny sprievodca, ktorý bol nabitý informáciami ako encyclopedia Britanica. V našej skupine boli aj dvaja americkí odborníci-ornitológovia a dvaja nemeckí odborníci z botaniky.



V mangrovnikovych lesoch na rieke Sierpe v kantone OSA.

Malou motorovou loďkou sme sa plavili až do delty rieky Sierpa, neskôr sme zamierili na otvorené more a popri pobreží medzi množstvami ostrovčekov sme sa dostali na našu konečnú stanicu PARK RANGER SAN PEDRILLO. Po absolvovaní inštruktáže ohľadom bezpečnosti v pralese, sme vyrazili na zaujímavé “hiking tours”. A čo sme na nich obdivovali? Tropické vtáky, zvierata, faunu, flóru, skratka všetko. Mňa osobne najviac oslovili tropické stromy. Veď vidieť obrovské tropické fikusy (z rodiny figovnikov) dáva človekovi mnoho filozofických myšlienok aj o ľudskom živote. Spomenuté stromy si určite pamätajú nielen dobu Husáka a Biľaka, ale aj Máriu Teréziu, Napoleóna, a tie najstaršie aj samotného Krištofa Kolumbusa. Tristo až päťsto rokov majú mnohé z nich.



Krasa pacifickeho pobrezia v Kostarike.

Najviac ma však zaujali tropické obojživelné stromy – mangrovníky. Tieto stromy, ktoré sa vyskytujuú len v tropických deltách pokrývajú v Kostarike 1% celkovej rozlohy. Dokážu prežiť v sladkej a slanej vode lebo morský príliv a odliv neustále mení ich životné podmienky v rieke. Tieto stromy majú špeciálne žlazy, ktorými dokážu filtrovať slanú morskú vodu. Rastú v bahnistej pôde, kde je veľký nedostatok kyslíka. Človek aj v takýchto vodných lesoch obdivuje ako to ten Stvoriteľ všetko dokonale dokázal zariadiť lebo všetko tu funguje v dokonalej symbióze.

Videli sme aj jedovaté hady, jedovaté pavúky, jedovaté žaby, opice, korytnačky, krokodíle, orlov, supov, delfínov, veleryby atď. Nie som odborník na tieto záležitosti, ale ako fotograf som si skutočne prišiel na svoje.



Krokodily z dzungle.

Po výletoch v národnom parku Corcovado sme na spiatočnej ceste do San Jose navštívili slovenského šamana Miša Sýkorku. Jeho priezvisko je Cinege (po maďarsky sýkorka), ale po maďarsky vôbec nevie ani ceknúť, len slovensky, anglicky a španielsky. Pôvodom je Bratislavčan, žil predtým v Alberte, v USA v štáte Washington, čize svetobežník, a teraz si žije neďaleko nie gréckych, ale kostarických Atenas (8-tisícove mestečko približne v strede Kostariky). Je tam ideálne celoročné počasie, v priemere +25 stupňov Celsia.



Papaya na stromoch u Samana Misa.


Šaman Mišo, liečiteľ, nám pripravil mnohé zaujimavé vyčisťovacie kúry. Všetko bolo organického pôvodu. Jedli sme jeho papaje, ananásy, melóny, veci zo záhradky, skratka množstvo hodnotného ovocia a zeleniny. Pili sme jeden z najlepších nápojov sveta Pipu (kokosove orechy) - kde sa hrabe na tento nápoj hoci aj Coca Cola alebo rakúsky cardio zabiják Red Bulls.



U Samana Misa sme tolko toho popili, ze potreboval nato aj furik.

Dnes už aj svetové modelky vedia, že Pipa obsahuje minerály calcium, zinok, draslík, neobsahuje cholesterol a je to výživný nízkokalorický nápoj, ktorý priaznivo pôsobí tak, že zjemňuje a skrášľuje pokožku. Niet skrátka nad stravu a potraviny matky prírody.



Caro kostarickych plazi.

S naším šamanom sme relaxovali, meditovali na plážach, kde v podstate ľudia ani neboli, len pár jedincov v oblasti PUNTA LEONA na nádhernej Bielej Plazi (Playa Blanka). Keď náš pobyt u slovenského šamana skončil, poďakovali sme sa za zdravotný liečebný pobyt a naplnený novou fyzickou a duševnou energiou sme pokračovali ďalej do San Jose.



Cemeterio Sabana vo Svatom Jozefovi.

Vo Svätom Jozefovi som na druhý deň zamieril na hlavný kostarický cintorín Cemeterio Sabana. Bolo práve prvé výročie úmrtia mojej mamičky, ktorá zomrela v Bánovciach nad Bebravou pár dní pred jej nedožitými 88. narodeninami.



Kristus zo Svateho Jozefa (Cemeterio Sabana).

Práve toto prostredie mi ponúklo znovu sa zamyslieť nad pozemskou púťou človeka. Spomínany cintorín patrí medzi najkrajšie cintoríny Strednej Ameriky.

Ďalšiou mojou dennou zastávkou bola Hlavná katedrála v San Jose. Chodieval som tam dennodenne lebo samotné mesto je pomerne veľmi hlučné. Také sú v podstate všetky latinsko-americké mestá.



Cast interieru katedraly.

Sadnúť si v prítmí katedrály, pomodliť sa, oddýchnuť si po množstve mestkých kilometrov a pritom si pozrieť aj “images z displeya” fotoaparátu, ktoré sa mi v ten deň podarilo “uloviť” - bol môj dennodený rituál.



Diabol zo Svateho Jozefa (Okno v Hlavnej katedrale v San Jose).

V katedrále je aj pamätná tabuľa z príležitosti návštevy poľského pápeža v roku 1983. San Jose sa stal hlavným pápežovým centrom, zkadiaľ podnikal ďalšie cesty do krajín Strednej Ameriky.



Pamätná tabuľa venovaná pápežovi Janovi Pavlovi II v Hlavnej katedrále v San Jose.



Socha venovana navsteve polskeho papeza v Strednej Amerike pred Hlavnom katedralou v San Jose.

Najlepšie umelecké diela Kostariky som pre zmenu obdivoval v tichom prostredí obrovského, skutočne nádherného mestského parku SABANA NORTE, kde sa nachádza MUSEO DE ARTE COSTARRICENSE.



Museo de Arte Costarricense v stvrti Sabana Norte.



Pôvodní obyvatelia Severnej Ameriky.

Stojí zato prezrieť si artefakty tohto umeleckého múzea. V tomto komplexe sa nachádza aj národný štadión (Estadio Nacional de Costa Rica).

Vďaka Robertovi som služobne navštívil aj Ministerstvo športu (Ministerio de Deportiva), ktoré sa nachádza na tomto ultra modernom štadióne, ktoré len pred pár rokmi postavili čínski stavitelia.



Národný štadión Kostariky, ktorí vybudovali čínski stavitelia.

No a keď sme už pri tom športe, nezabudol som vďaka môjmu hostiteľovi navštíviť Róbertové vodnopolistické tréningy na SABANA NORTE kúpalisku.



Pri tréningu na kupalisku Sabana Norte



Tréner vodných polistov Robert Tarnoczy vysvetluje techniku lopty svojmu zverencovi.

Futbal je doslovne “božstvo” v Kostarike, a práve veľkú zásluhu na pozdvihnutí tohto športu má Slovák Ivan Mráz. Veď minulý rok v júni v Brazili na MS Kostaričania porazili najprv večných súperov Urugay. Potom niekoľkonásobných majstrov sveta Talianov.



Buduce futbalove nadeje Kostariky.

Takmer po štvrťstoročí sa dostali medzi najlepšiu šestnástku šampionátu. Kostarickí fanúškovia sa už videli takmer majstrami sveta. Ako mi to Don Ivan rozpraval, v období majstrovstiev sa v podstate “zastavil” život v Kostarike. Ľudia dostáli voľno vo fabrikách, v školách sa neučilo, skrátka celý národ spolu s prezidentom Luisom Guillermom Solisom oslavoval a veril v zlatú medailu. Prebojovali sa až do štvrtfinále, ale tu nastala sprcha, lebo nešťastne podľahli Holandsku až po jedenástkovom rozstrele.



Slováci - tréneri, ktorí nás čestne reprezentujú v Kostarike(vľavo ROBERT TARNOCZY, vpravo IVAN MRAZ).
.



Legenda československého futbalu Don Ivan.

Navštívili sme aj československú futbalovú legendu, Levočana Dona Ivana. 73- ročný mladík Don Ivan dodnes vychováva budúce nádeje kostarického futbalu v MRAZ SOCCER ACADEMY. Ta sa nachádza v Alajuela, v predmestí San Jose.



Pozdrav čitateľom časopisu Slovo z Britskej Kolumbie z Kostariky posiela IVAN MRAZ.

Don Ivan nezabudol ani na čitateľov časopisu Slovo z Britskej Kolumbie a posiela im typický kostarický pozdrav PURA VIDA – čistý život, v podstate, aby ten život aj pre čitatelov Slova bol krajší a čo najmenej stresový.

Od sibírskej Niagary želá čitateľom tohoto článku aj to vždy potrebné SALUD Y SUERTE (zdravíčko a šťastíčko) autor Paul STACHO.

https://www.youtube.com/watch?v=dLPNvpekr-8



Folklórne drevenné koleso sedliackeho voza z Kostariky.



Klaun pred Národným divadlom v San Jose.



Najväčší vývozca kvetov pre USA a Kanadu je Kostarika.



"Banánovy bicykel".

Play slots online for real money https://onlineslots.money/