V jedno septembrové popoludnie mi zazvonil telefón a Roman Kinček mi povedal, že je tu horolezec Fero Kele zo Slovenska a že príde večer do New Westminsteru a že či by som sa s nim nechcel stretnúť. Rád sa stretám s krajanmi zo Slovenska, vždy prinesú zo sebou „vôňu domova“.

Meno Kele bolo kdesi v hĺbke asociatívnej pamäti spojené z Himalájami, ale žiadne podrobnosti som odtiaľ nevedel vydolovať. Prisľúbil som, že prídem a som rád, že som prišiel. Stretol som človeka, s ktorým by som sa nebál „uviazať na to isté lano“ ani pri lezení ani v každodennom živote.

Z nášho stretnutia vznikol tento rozhovor.

Vitajte medzi nami, pán Kele. Čo dobré Vás priviedlo do New Westminstru?

Som tu so skupinkou „vrchárov“, s Jarom Oršulom, významným spoluorganizátorom našich horolezeckých výprav (dva razy Mount Everest a iné), s Milanom Šimuničom, horolezeckým expedičným lekárom (Everest ´84 a iné) a Jožkom Nemčekom, cestovateľom a kameramanom našej výpravy. Vraciame sa domov po trojtýždňovom pobyte v Britskej Kolumbii.

Jozef nakrúca na ľadovci Athabasca.

Ste skúsený cestovateľ a horolezec. Ako na Vás zapôsobil tento „ďaleký západ“ Kanady?

Na naše dlhej ceste sme „nakukli“ do najvzdialenejších kútov v rozľahlej Britskej Kolumbii. Vzrušila ma cesta z Wiliams Lake do Bella Coly, k jazeru Chilko (Chilko Lake). Jazda z Revelstoke dolinou k priehrade Mica až ku Kinbasket Lake bola pre mňa a mojich priateľov hlbokým zážitkom.

Vodopád Takakkaw (380 m "vysoký") v národnom parku Yoho, vraj najvyšší v Kanade

Jedinečné sú jazerá a vodopády. Môžem sa pochváliť, že som videl všetky najznámejšie vodopády sveta, ale len po prvý raz som mohol obdivovať najvyšší vodopád v Kanade. Vodopád Takakkaw v Yoho National Park sa rúti z výšky takmer 400 metrov. Rovnako pohľad na 141 metrov vysoký a graciózny Helmckenov vodopád vo Wels Gray Park vo mne zanechal hlboký dojem.

Všetci v skupine sme vrchári. Ja sám som obdivoval vrchy na všetkých kontinentoch. Ale niektoré pohľady najmä na Skalisté hory ma prekvapili. Doslova nám vyrazil dych pohľad na takmer štyritisíc metrov vysoký Mt. Robson (3 954 m). Prichádzali sme k nemu od západu. Skoro ráno. Veľké relatívne prevýšenie a nežná čiapočka oblakov, ktorá zahaľovala vrchol, vytvárali obraz ako z veľkej knihy o veľhorách.

K Mount Robsonu sme prichádzali od západu.

V čom sa Britská Kolumbia líši od Slovenska?

Hoci som scestovaný geograf, silne na mňa zapôsobila rozľahlosť BC. Vzdialenosti sa tu chápu inak a rýchlo som sa im podrobil. Veď ísť na Slovensku autom z Bratislavy do Košíc, či do Prešova je takmer „celodenné podujatie“... V Britskej Kolumbii sme aj niekoľko sto kilometrové vzdialenosti považovali za bežné.

Čo bolo počas týchto troch týždňov pre Vás najviac prekvapivé?

V Britskej Kolumbii som bol viac razy, ale nikdy som neprišiel do BC s cieľom „túlať sa“ a poznávať prírodu a ľudí. Za tri týždne sme najazdili s karavanom do 6000 km. A hneď prvé „naj“... ohľaduplnosť vodičov. Nestretli sme „piráta“, alebo vodiča, ktorý by nerešpektoval dopravné a etické princípy na ceste! A voči našim dvom – trom drobným chybičkám boli neuveriteľne tolerantní a ohľaduplní. To sa doma na Slovensku nemôže – až na výnimky – stať.

Precestoval som Nórsko s jeho fjordmi, Južný ostrov Nového Zélandu aj bizarné zákutia na juhu Čile. A teraz som musel medzi tú krásu „vložiť“ západné pobrežie Britskej Kolumbie. Medzi najkrajšími, mimoriadne členitými pobrežiami sveta má mimoriadne zvláštne postavenie.

Plavba trajektom z Port Hardy do Prince Rupert bola pre nás úchvatná. A pre mňa suchozemca zostanúj pohľady na chrbty veľrýb a gejzíry, ktoré vystrekovali, nezabudnuteľným zážitkom.

Plavba trajektom do Prince Rupert bola úchvatná. Len slniečko bolo skúpe na svoje lúče.

Zapôsobila na mňa, aj na mojich spolucestovateľov, čistota krajiny. Neuveriteľné (až na mizivé výnimky ) a predsa pravdivé! Stavili sme sa s priateľmi, že kto nájde prvý plastovú fľašu, igelit... dostane fľašu najlepšieho vína... Nevyhral nikto.

A čo živočíšna ríša na západe Kanady?

Tešili sme sa zo stretnutia s dvomi čiernymi medveďmi, s úžasným losom a s orlom bielohlavým. Na hnedých medveďov sme nemali príliš veľké šťastie. Na Slovensku sú však hnedé medvede premnožené, tak sme si povedali, že by sme si ich po návrate domov mali ísť pozrieť niekde pod Kráľovu hoľu.

Na kontajneroch v kempingoch a na odpočívadlách nás zaujal slogan – Fed bear – is death bear. (A to azda to platí o všetkých živých tvoroch!)

Najviac nás však uchvátilo pozorovanie ťahu lososov a ich prekonávanie perejí a vodopádov. Pozorovali sme ich na viacerých miestach. Napríklad pri Moricetown, alebo vo Fraser Canyon ....

Pozorovať lov lososov bolo vzrušujúce.

Náročný spôsob lovu

Aj z tohoto lososa sa nám kúsok ušlo!

A stretnutia s krajanmi?

Bolo ich viac, spomeniem aspoň tie najsilnejšie a ... najmilšie.

Jedno z nich bolo stretnutie s Jurajom Kopanickým, vašim kňazom tu v New Westminsteri. Poznal som ho zo Slovenska, z mojej návštevy na fakulte v Badíne, ako bohoslovca. Nevideli sme sa však roky a ja som vôbec netušil, kde sa mi stratil... Pomohol mi ho nájsť Roman Kinček, ktorý nám poskytol azyl pred odletom z Vancouveru domov a ktorý ma doviezol na svätú omšu do New Westminster. Otec Juraj ma predstavil prítomným veriacim a podnietil tak milé rozhovory s krajanmi.

Veľmi milá bola aj príhoda počas našich potuliek. Odpočívali sme pri jednom jazere na ostrove Vancouver. Kempoval tam jeden manželský pár. Rozprávali sme sa po anglicky. Keď sa pani dozvedela že sme zo Slovenka, povedala: Môj starý otec bol Slovák. Z Pribyliny. A naučil ma takúto riekanku, „Hojda, hojda, hojda, padla myška z pôjda“. A to je jediné, čo viem po slovensky...

Jozef Starosta

Attachment	Size
P8252927.JPG	1.01 MB
P8283035.JPG	673.94 KB
P8293115.JPG	731.28 KB
P9013264.JPG	873.3 KB
P9023358.JPG	997.63 KB
P9053487.JPG	641.99 KB
P9073594.JPG	1.09 MB