A opäť prišiel jesenný čas a po ňom nastúpi pani Zima. 30. októbra naše mesto zachvátila oslava Halloweenu. Je pre mňa zvláštne, koľko pozornosti a príprav sa venuje tomuto dňu. Ja však chcem uprieť svoj zrak na 1. a 2. november. Tieto dni patria tým, ktorí nás predišli tam, kam aj my raz pôjdeme. Mám pocit, že tu sa tento sviatok prechádza celkom ticho a súdiac podľa väčšiny, dosť nevšímavo. Ľudia akosi nechcú myslieť aj na inú realitu. Na realitu odchodu z tohto sveta. Každému z nás je vymedzený deň, keď zmĺknu hodiny nášho života a čas už pre nás existovať nebude.

S bázňou, úctou a rešpektom prechádzame cintoríny a zrak sa nám upiera na mená a dátumy na pomníkoch. Možno v duchu rátame koľko rokov sa dožili tí, ktorí tu odpočívajú. A zisťujeme, že popri tých, čo zosnuli v požehnanom veku, sú tu aj takí, ktorí odišli v rozkvete života a azda smútok nám zachváti srdce pri pohľade na malých anjelov...Rozžaté sviece umocňujú atmosféru tajomna. O väčšine z tých, ktorí tam spia spánkom pokoja, nevieme konkrétne nič a predsa každý jeden k nám v nemom výkriku volá:„ Memento mori!“ To je tá životná pravda, ktorá stretne každého bez rozdielu.

A ešte niečo nám nemé ústa pripomínajú: „Ži naplno prítomnosť!“ To, čo bolo v minulosti už nezmeníš, ani neovplyvníš. A to, čo bude zajtra a či Ty budeš jeho súčasťou, nevieš. Avšak teraz, v tejto chvíli si tu a tento okamih môžeš naplniť. Čím, je len na Tebe. Žiť prítomný okamih tak, aby bol človek pripravený kedykoľvek odísť, je dar. A za ten treba prosiť. Prednedávnom mi ktosi pripomenul peknú myšlienku: „Na konci Ti ostane len to, čo si rozdal.“ A to ma núti k zamysleniu. Rozdávam, alebo len zhromažďujem?

Jesenné listy v tichu padajú na zem. I oni rozprávajú svoj príbeh o jeseni života. Potom bieloba snehu prekryje údolia a keď sa zo zimného spánku príroda prebudí do novej jari, všetko ožije nanovo. Aj tento kolobeh prírody je pre nás symbolom, že odchodom sa nič nekončí, že po ňom príde nové ráno a v ňom už bolesť a smútok miesto mať nebudú. Či to tak ale bude, je v rukách našej prítomnosti. Lebo, ako hovorí sv. Augustín: „Vykúpil si nás bez nás, ale nespasíš nás bez nás.“