Text nasledujúceho príspevku sme nechali v pôvodnom znení, bez štylistických úprav, bez opráv gramatických chýb. Doplnili sme iba interpunkčné znamienka, pretože text bol písaný anglickou klávesnicou. Štylisticky nezvyčajné zvraty sme vytlačili kurzívou.

Autor príspevku, Ed Starick, sa narodil v Kanade zo slovenských rodičov. Nechodil do slovenských škôl. Slovenčinu sa učil iba od svojich rodičov, počúvaním Božieho slova v kostole sv. Cyrila a Metoda v New Westminsteri, čítaním slovenských kníh (Nižňanský) a samoštúdiom. Podľa jeho vlastných slov, veľa získal čítaním slovenských periodík vydávaných v Severnej Amerike a to hlavne mesačníka Ave Maria, ročenky Slovenských Jezuitov a dvoj-týždenníka Jednota. Ed sa cítí veľmi zaviazaný svojmu otcovi, Petrovi Shellingovi, ktorý doňho hlboko vštepil vedomie, že schopnosť komunikácie v slovenskom jazyku je vzácnym obohatením jeho života.

Zaujímavé je, že text článku obsahuje iba 4 “hrúbky”. Obávam sa však, že mnohí terajší absolventi slovenských škôl si ich ani nevšimnú... .
js

Začiatkom 50-tych rokov Slováci z Vancouveru a okolitých predmestach sa často stretávali v Slovenskom Dome v Queensborough, New Westminister. Ako pamätám, Dom bol dvojizbová hala: v prednej izbe sa tancovalo a v druhej boli stoli a lavice, kde sa podávalo jedlo. Slovenské rodiny v tomto stredisku oslavovali svadby, oslavy ako 25. a 50.výročie manželstva a ešte aj všelijaké iné podujatia. Vel’mi populárne medzi nimi boli divadlá, kde obyčajní ľudia robievali všetko: hrali ako herci, urobili a namal’ovali pozadie a pozháňali alebo ušili kostými.



Priložená fotka z r.1955 trochu ukazuje ako to vizeralo v tom čase na jednom divadle. Režisér (za pultom) je Ján Kaprálik a hovorí s hercom Petrom Shellingom. Stoja na javisku v Slovenskom Dome. Neviem o čom sa rozprávajú, ale Peter Shelling (moj otec) mal obyčaj niekedy priložit’ svoje naraz vymyslené slová namiesto tie, čo boli napísané a čo mal povedat’. To bolo vždy smiešne pre l’udí v audiencii, ale iste nie vždy pre režiséra. Je vidno akého huncúta hral Peter podl’a toho, že si drží palicu okolo krku a tak počúva režiséra. Druhí herci na fotke sú Štefan Radzo a pri ňom, na okraji, Steve Yakupco (Jakubčo?), ktorý, sa mi zdá, že drží fajku v ruke. Neviem aké úlohy hrali (možno boli nejakí rol’níci alebo robotníci). Ale som istý, že boli smiešni. Žena, ktorá sedí na l’avej strane a niečo napráva, je Mary Beneš. Ona na fotke je jedina zo všetkých, ktorá ešte žije a dodnes je aktívna farníčka kostola Svätého Cyrila a Metoda v New Westminister.

Zaujímavé pre mňa je aj pozadie. Niekto namal’oval les a stromy. Je vidno aj akýsi hrad, ktorý mne pripomína Oravský Zámok. Divadlá v dávnych časoch boli pamätné zážitky, ktoré priniesli a dali vel’a radosti a veselosti vtedajšym Slovákom. Každy sa tešil, ked’ bolo vyhlásené, ze bude nejake divadlo.

Ed Starick