“Čo asi fotografia ukazuje?”. To bola záhada z minulého čísla. Z vašich odpovedí vyberáme:

Myslím si, že na výseku z fotogradie je pilčík. Podla preloženia kmena predpokladam, že sa jedna o western red ceder a ako vieme tento druh stromu má kmeň pri zemi velmi široky, ktorý sa však vo výške 2-5 metrov /podľa veľkosti/ zužuje a ďalej pokračuje v rovnomernejšom priemere do výšky bez už spominanych nechcenych prelozeni ake mava na základni kmena. Kvoli lahsej manipulácii a spracovaniu dreva bolo potrebné strom odpilit prave v tejto výške. Aby pilcik mohol pracovat v pozadovanej vyske, potreboval sa tam nejakym sposobom nielen dostat, ale aj pracovat v nej s pílou. Zasekal si preto otvory do kmena, do ktorych vkladal dosky a spirálovite sa dostal až na pozadovanu vysku. Jeho naprotivny spolupilcík sa dostal podobne na rovnaku vysku a spolu mohli zacat pilit. Kedze pila /bruchacka/ sa taha a netlaci, dosku pilcik chtiac-nechtiac stale nohami zatlacal dovnutra kmena a tak sa nemusel bat ze aj s nou spadne dole. Preto si myslim ze spravna odpoved je pilcik piliaci velke stromy ake ja osobne poznam len z fotografii a navstevy parku na Vancouver Island. S pozdravom a prianim vsetkeho dobreho... Jano Muška.

Vďaka pohostinstvu farského spoločenstva sv. Cyrila a Metoda v New Westminsteri mal som možnosť spoznať ako ťažko prví dobyvatelia ťažili stromy. Na obrázku je ťažba stromu. S vďakou spomína a všetkých Vás žehná Stanislav.

Pan Otrošina pracuje na kácení velkého stromu, kdy bylo nutné delat zárezy do kmenu. Marie Kosman

Milá Marie, Janko a Stanislav, napíšte nám vašu poštovú adresu, pošleme vám odmenu za správne odpovede.

Mal som možnosť porozprávať sa s pani Bertou Palkovou o jej otcovi Jozefovi Otrošinovi, ktorý prišiel do Kanady pred 80-timi rokmi. Strávili sme spolu takmer 2 hodiny prezeranim fotografií a spomínaním na jej otca. Tu uvedieme iba niekoľko skutočností z jeho života.

Jozef Otrošina mal “Domovské právo” v Sečovskej Polianke od r. 1902. Na palube lode Antonia, ktorá zakotvila v prístave Halifax 17. marca 1928 bol aj 26 ročný Jozef s 25 dolármi vo vrecku.

Spolu s priateľmi sa rozhodli ísť na západ, do Britskej Kolumbie. Cestovali prevažne nákladnými vlakmi, do ktorých nastupovali poväčšine potme a cestovali tak ďaleko, pokiaľ ich hlad alebo železničiar neprinútil vystúpiť. Voda zohriata v hrdzavej konzerve im veľakrát nahrádzala aj polievku aj čaj.

Cestou pracovali na farmách za jedlo, strechu nad hlavou a 50 centov na mesiac. Keďže ich dopravné prostriedky nemali presne určené príchody ani odchody, cesta do Vancouveru im trvala viac ako rok.

Po príchode na pobrežie Pacifiku začal Jozef pracovať ako drevorubač. Fotografista ho zachytil pri rúbaní mohutného stromu (vľavo). Keď som sa pani Berty pýtal, kto je ten druhý, napravo, odpovedala “Neznam, bul to asi Slovak, šak vypatra ako Slovak…?”

Po niekoľkých rokoch života “kanadského” drevorubača a ťažkej práce na píle ako operátor “green chain” si Jozef zarobil a ušetril dostatok dolárov na kúpenie 5 akrov farmového pozemku pozdĺž novovznikajúcej ulice na Queensboro.

Keď po 2. svetovej vojne v r. 1948 sa prvá osobná loď mala možnosť preplaviť cez atlantický oceán, na jej palube bola aj Jozefova žena, Zuzana so svojou dcérou Hankou. Po ich príchode Jozef, okrem každodennej práce na pile, začal pestovať na pozemku fazuľu na zaváranie (5 akrov = 2 ha) a stavať prvý dom, v ktorom sa onedlho narodila dcéra Bertha.

Napriek tomu, že stovky mechov s fazuľkou na zaváranie sprevádzali Bertino detstvo a mladosť a zelené struky ju prenasledovali aj vo snách, fazuľová polievka nikde nechutí tak dobre ako práve u nich.

Jozef Otrošina okrem toho, že postavil 3 domy na postupne sa zmenšujúcej fazuľovej farme, bol veľmi činný v slovenských spolkoch, a stál pri zrode slovenskej farnosti sv. Cyrila a Metoda v New Westminstri. Po dnešný deň visí nad oltárom veľký kríž, ktorý pre slovenský kostol kúpili Zuzana a Jozef Otrošina. A keď počas sv. omše zaznejú pri pozdvihovaní zvončeky, to sa pani Berte prihovára nebohý “daddy”, ktorý ich daroval farnosti.

S pani Bertou Palkovou sa zhováral Jožo Starosta.