2009 - 07 (Jul) - Expedicia BEKUDA - Jaroslav Daniš

Tak sme sa teda zaradili medzi slovenských horných desaťtisíc! Nie síce príjmami, vplyvom, či mocou, ale určite ešte toľko Slovákov nenavštívilo Rocky Mountains, čiže Skalisté hory v Kanade. A my áno!

Vďaka Tiborovi, ktorý ale s nami z pracovných dôvodov nemohol ísť, vďaka Marike, ktorá vymyslela túto kratochvíľu a vďaka ich kamarátovi Rasťovi, ktorý tieto kopce chcel ukázať svojim deťom, sme celý týždeň od 18. do 24. júla 2009 strávili na cestách i horských chodníkoch kanadských provincií British Columbia a Alberta.

Skalisté hory sme nevideli prvýkrát, lenže vždy to bolo z jedenásťtisícmetrovej výšky, pokiaľ práve pod nami neboli oblaky. Teraz sme sa na ne dívali zospodu a mohli sme si oči vyočiť. Prešli sme síce tou najfrekventovanejšou a turisticky najpríťažlivejšou časťou Rocky Mountains – od mesta Jasper na najsevernejšom mieste našej cesty po najjužnejší bod – mesto Banff, ale zďaleka sme nevideli všetko, ba ani podstatnú časť. Naša turistika mala čiastočne charakter japonského zájazdu – doviezť sa na vyhliadku, vyfotiť sa a vyfotiť si to a ísť ďalej. V najhoršom prípade na tú vyhliadku vyšliapať nejakú tú polhodinku. Bola aj výnimka – trojhodinová túra! No a od striktne japonskej turistiky sme sa líšili aj tým, že sme ignorovali všetky nadbytočné technické vymoženosti – lanovky, helikoptéry, raftové člny a iné zdraviu neprospešné dopravné prostriedky, čím sme ušetrili - no „takových nejmíň, jestli ne víc!“

Aj tak sme toho videli až - až. A najviac priamo z auta. Vďaka digitálu som urobil vyše tisíc obrázkov. Pripadalo mi to, akoby sme sa viezli cez Vysoké Tatry, ale nie iba tých pár kilometrov od Popradu po Važec, ale akoby Tatry začínali v Prešove a končili v Bratislave. Väčšina tých kopcov sa vypínala nad 3000 metrov nadmorskej výšky a po oboch stranách cesty tvorili nádhernú panoramatickú kulisu. Za sedem dní sme najazdili viac ako 2500 kilometrov, denný rekord (ale to už posledný deň, pri návrate domov) bol 560 kilometrov, priamo v Skalistých horách to bolo denne „len“ okolo 200 km, mali sme častejšie zastávky, krátke túry k vodopádom, ľadovcom, či jazerám.

Počasie bolo celý čas nádherné, ba miestami až príliš teplé, pršalo nám iba poslednú noc, ale to až v Salmon Arm. Spávali sme v našich stanoch, v organizovaných kempoch. Na noc sa bolo treba dobre zabaliť, teploty klesali k siedmym stupňom, ale nikto neprechladol.

Zaujímavá bola aj cesta k Skalistým horám i cesta nazad. Britská Kolumbia je hornatá provincia, takže kopce nás neopúšťali vôbec, rozdiel bol iba, či boli zalesnené, alebo skalnaté. Tie nad 2500 metrov aj so snehovými jazykmi na severných stranách. Vlastne, jedna výnimka bola. Prvú noc sme spali pri jazere GREEN LAKE, tam to vyzeralo ako na Duchonke, kemp bol v brezovom lesíku, dokonca sme tam už skoro za tmy našli krásne brezáky, okolie rovinaté, s jazierkami, brezovými hájmi, farmami.

Čo nás najviac prekvapilo, boli vyprahnuté a suchom sužované úseky v údolí rieky Thompson, kde sa zelenali len zavlažované polia a lúky miestnych farmárov. A veľmi veľa vyschnutých, hnedých, pravdepodobne kôrovcom zničených stromov. Videli sme aj niekoľko kilometrov sa tiahnuci pás vyhoreného lesa, s už zelenou mladinou, v diaľke sme na moment, kým nám ho stromy nezaclonili, videli aj aktuálny lesný požiar.

Okolo ciest boli časté značky, upozorňujúce na výskyt divej zveri, najčastejšie medveďov a losov. Medveďov sme videli dvoch, aj som si ich zvečnil, v tom druhom prípade sa na statného pasúceho sa maca dívali z cesty, fotili a filmovali posádky asi desiatich aut. Losy a iná parohatá zver nás ignorovali. Zato sme videli svište, veveričky a sojka mi dokonca zobala z ruky chlieb.

Okrem vrchov, zdobených bielymi čiapkami snehových polí a ľadovcov, boli najúchvatnejšou podívanou vodopády. Tie najkrajšie sme videli ešte pred hranicou Skalistých hôr, v provinčnom parku WELS GRAY PROVINCIAL PARK nad mestom Clearwater. Široký, mohutný a hučiaci DAWSON FALLS, úzky a vysoký SPAHAD FALLS, padajúci do víriaceho kotla v ústí sopečného kaňonu, či pomerne malý, ale dúhou ozdobený a na dosah ruky padajúci ATHABASCA FALLS – ten už v Skalistých horách.

ATHABASCA GLACIER sa zasa menuje ľadovec, vzdialený hodinu cesty nižšie, ku ktorému vystupujeme z parkoviska spolu s ostatnými turistami peši asi kilometer. Iba zmienení Japonci a iní solventní sa vyvážajú špeciálnymi autobusmi s mohutnými pneumatikami priamo na ľadovec. Fučal tam nádherne studený vietor, čo bolo v tom horúcom dni to pravé letné osvieženie. Na prístupovom chodníku k ľadovcu sú vyznačené miesta, pokiaľ ľadovec siahal pred dvadsiatimi, tridsiatimi, či viac rokmi. Od začiatku storočia (minulého) ho ubudlo vraj už 60 percent. Nad ľadovcom sa týči mohutný MOUNT COLUMBIA (3747 m), zaujímavosťou je, že z ľadovcov, ktorými je obsypaný zo všetkých strán, napája cez tri sústavy riek tri oceány - Tichý, Atlantický a Severný ľadový.

K veľmi fotogenickým patrí aj ľadovec VICTORIA GLACIER pod mohutným MT. VICTORIA (3459m), odrážajúci sa v tyrkysovej hladine LAKE LOUISE nad rovnomenným mestečkom. Ani netušíme, koľko sme ušetrili, že sme nešli spať do luxusného hotela na jeho brehu. Ale určite viac, ako nás stál celý týždňový výlet! Tak sme sa pekne vrátili do nášho kempu s príznačným názvom MOSQUITO. Nomen omen, ako hovoria latinici, komáre v ňom štípali excelentne. Ako skoro všade!

A aby sme nezabudli na prvý z ľadovcov, ktorý sme navštívili kúsok pod mestom JASPER na svahu hory MT. EDITH CAVELL (3367 m), pomenovanej po britskej ošetrovateľke z prvej svetovej vojny. V ľadovcovom jazierku plávali kusy roztápajúceho sa ľadu, čo sa z tej masy občas zrútila (to sme ale nevideli) a museli sme dávať veľký pozor na juniorov, nášho osemročného vnuka Martinka a Rasťovho šesťročného syna Kubka, aby sa na nich nečlnkovali. Vynahradili si to neskôr na túre, keď sme vystúpili k zachovaným snehovým poliam. Tam sa riadne vybláznili, až sme im závideli, že nám sa už akosi nepatrí gúľať sa dolu svahom.

Hitparádu fotogenickosti celého výletu však u nás vyhral krásny vrch MOUNT ROBSON (3954 m), ten bol tuším aj najvyšší z videných. Pozerali sme naň pred sebou už dlho predtým z auta, fotili sme ho z diaľky, ale keď sme stáli rovno pod ním pri turistickom informačnom stredisku, to bolo úžasné. Ako tapeta. Tam sa celá naša výprava, nazvaná EXPEDÍCIA BEKUDA (Beňo – Kubinyi - Daniš) fotografuje spoločne na tri fotoaparáty samospúšťami. A touto epizódkou a fotografiou, ktorá bude na prvej strane nášho albumu z takmer trojmesačného pobytu u dcéry vo Vancouveri, končí môj report z najkrajšieho a najzaujímavejšieho výletu, ktorý sme doteraz zažili nielen tu v Kanade, ale vôbec.

Z Kanadských občasníkov Jaroslava Daniša, Vancouver, august 2009

Kompletná expedícia BEKUDA pred „tapetou“ Mt. Robson

Toto nie je fotka zo Skalistých hôr - vodopád Helmcken Falls je vo Wells Gray Provincial Park. /Martinko, keď prídeš na Slovensko, pôjdeme k vodopádu Skok vo Vysokých Tatrách. Ten je síce trošíčku menší, ale čo je malé, to je pekné, nie?!