Veľakrát sa sťažujeme, že dnešné média prinášajú iba informácie zamerané na vraždy, vojny, nešťastia, znásilnenia alebo na sex, drogy a lacnú zábavu. Áno, nájdeme veľa informácií tohoto druhu v tlači, televízii, na internete. Nedávno, pred Vianocami, ma v miestnych novinách upútal článok, ktorý sa líšil od tohoto stereotypu. Autor článku, Davidicus Wang, je rodinným lekárom, ktorý sa tiež špecializuje na pôrodníctvo. Vo svojom článku, okrem iného, píše toto.

Počas svojho života a v profesionálnej praxi som zažil a bol som svedkom toho, aký krehké je ľudské zdravie a ľudský život, ako rýchlo plynú životné radosti a dobrodenia, ale tiež bolesti a utrpenia. Uvedomujúc si, že sme smrtelní, každá hodina nášho života je vzácna. Ako lekár sa podielam na radostiach a tragédiách života každého môjho pacienta.

Žasnem nad schopnosťami ľudského tela bojovať proti chorobám a liečiť sa vlastnými silami. Inšpiruje ma nezlomnosť ľudského ducha, jeho túžba prežiť a znovu povstať. Každý život je vzácny a jedinečný dar a cítim sa pocteným a súčasne zodpovedným za jeho ochranu.

My všetci, ako veľká rodina, sme zodpovední jeden za druhého. Veľakrát však zabúdame, že je to našou povinnosťou, naším poslaním. Väčšina z nás radšej prežíva jednotlivé dni akoby sme mali žiť večne, než aby sme mysleli aj na smrť. Až keď niekto blízky zomrie, až potom si uvedomíme, čo sme stratili, čo sme mohli urobiť počas ich života a neurobili sme.

Na ľudí zo svojho okolia, na rodinu, priateľov, ale aj na ľudí, ktorí sa vynárajú v našom živote, sa dívame ako na niečo bežné a samozrejmé. Nevyužívame každú príležitosť, ktorá sa nám naskytne, aby sme im pomohli prežiť danú chvíľu pokojnejšie, radostnejšie a šťastnejšie.

Tvoj život je vzácny dar. Nie však, aby si si ho nechal sám pre seba. Neplýtvaj život, ktorý si dostal ako dar, neplýtvaj svoje talenty, svoj čas na nepodstatné veci. Nedovoľ, aby si zablúdil a stratil sa na cestách, ktoré nikam nevedú. Nejazdi v rýchlom pruhu materializmu, ale ani po serpentínach váhania a nezáujmu. Vráť sa z osamelej cesty narcisizmu a egoizmu.

Sme tu na to, aby sme putovali spoločne. Závisíme na druhých a oni na nás. Pomáhame niesť bremená iným a oni nám. Inšpirujeme a sme inšpirovaní. Lepšie je nám byť spolu, v porozumení a láske. Spolu môžeme zájsť ďalej a hlbšie, objavujúc nové miesta vo svete i v hĺbe nášho „JA“, ktoré by inak zostali nepreskúmané.

Predtým ako ráno vstaneme z postele, nechajme hlavou preblesknúť myšlienku: „Vďaka za tento vzácny deň života“.

Z článku Dr. Davidicusa Wonga uverejnenom v The Now, v miestnych novinách mestečka Coquitlam 19. Decembra 2012, vybral a voľne preložil Jožo Starosta. Článok v plnom znení si môžete prečítať nižšie. Článok tiež nájdete v pripravovanom 17. čísle časopisu Slovo z Britskej Kolumbie.