Retrospektívny pohľad na takmer 70 ročné povojnové obdobie poukazuje na viaceré zmeny, ktoré sa v ňom udiali a ovplyvňovali celkový život a myslenie ľudí vo všetkých sférach spoločenského života. Pôvodné štátne ľudové školy sa premenovali na národné a cirkevné zanikli. Zanikli aj bývalé meštianske školy (druh nižšej strednej školy) a nahradili ich osemročné stredné školy, ktoré vznikali popri mestách aj vo väčších, strediskových obciach a prevzali zo základných škôl žiakov 6.-8. ročníka.

Zánik demokracie

Po Februári 1948, keď KSČ sa stala vedúcou stranou a hybnou silou celej spoločnosti, začalo sa aj školstvo, popri vede, kultúre, priemysle, hospodárstve, športe a iných odbetví, orientovať na Sovietsky zväz. Zo stien v triedach sa vytratil kríž, zanikla povinná modlitba pred a po vyučovaní. Školský inšpektor vykonával inšpekciu spolu s pracovníkom robotníckej triedy (členom KSS) bez pedagogického. vzdelania. Škola začala byť politickou, socialistickou a ateistickou podľa hesla : Škola - vyhňa socialistickej výchovy.

Vznik Pionierskej organizácie a zavedenie nového predmetu na škole

V roku 1949 zanikol obľúbený mládežnícky skauting a nahradili ho, podľa sovietskeho vzoru, Pionierska organizácia (PO) s červenými šatkami a Socialistický zväz mládeže (SZM) s modrými šatkami na krku.

Keďže na menšinových školách bolo ťažké nájsť vedúceho pre PO, boli touto funkciou poverovaní učitelia po predbežnom školení pre túto činnosť.

V tomto roku pribudol žiakom počnúc 5. ročníkom nový predmet, jazyk ruský, ktorý ovládalo iba veľmi málo starších uči¬teľov, takže mnohí boli iba samoukmi. Aby im nadriadený úrad uľahčil situáciu, usporiadal pre nich cez soboty krátkodobé školenia, ktoré viedli učitelia majúci aké-také vedomosti z ruštiny, resp. učitelia, absolventi ukrajinských škôl, ktorí pôsobili v tom regióne.

Socializácia vidieka

V r. 1949, pri 5. výročí Slovenského národného povstania (SNP), vtedajší prezident ČSR a prvý tajomník Ústredného výboru KSČ Klement Gottwald, pri prejave vo Zvolene povedal, že u nás kolchozy nebudú, ale v ďalšej časti prejavu zdôraznil: „Nebude u nás socializmus bez prechodu vidieka k socializmu.“ A tak namiesto kolchozov ešte v tomto roku začali vznikať prvé Jednotné roľnícke družstvá (JRD). Do obcí prichádzajú politickí pracovníci-agitátori a silou mocou presviedčajú roľníkov o potrebe, dôležitosti a výhodách spoločného hospo¬dárenia v JRD.

Dedinský učiteľ

Dedinský učiteľ to nemal v tom období ľahké. Musel s agitátormi spolupracovať často aj do neskorých večerných hodín. Od nadriadeného úradu dostal príkaz pôsobiť na rodičov, aby neprihlasovali svoje deti na vyučovanie náboženstva. Okrem toho bol poverovaný rôznymi úlohami, ktoré nijako nesúviseli s pedagogickou alebo osvetovou činnosťou, ako bol súpis hospodárskych zvierat, pomoc na Miestnom národnom výbore (MNV) pri rozpise kontingentov (povinných dodávok pre štát) mäsa, mlieka, obilia, vajíčok. Často bol v jednej osobe obecným kronikárom, poslancom MNV, knihovníkom, správcom Osvetovej besedy (OB), zapisovateľom niektorej spoločenskej organizácie, režisérom divadelných predstavení.

Po vzore Sovietskeho zväzu

Začalo sa uplatňovať heslo Klementa Gottwalda, prezidenta ČSSR a 1. tajomníka ÚV KSČ „So Sovietskym zväzom na večné časy a nikdy inak“. SSSR, neskôr ZSSR, nám začal byť vzorom vo všet¬kom. A tak bol vzorom sovietsky baník (stachanovec), sovietsky kolchozník (Štejmanove búdky na studený odchov teliat), sovietska vysoko výnosná pšenica (mironovská), sovietska metóda plánovaného hospodárenia (chozraščot), sovietska armáda, vojenská hodnosť (staršina) a politický pracovník v armáde (politruk) a sovietsky robotnícky korešpondent (robkor). A predovšetkým naším vzorom bola sovietska škola.

Zaostrené na výchovu a vzdelávanie

Aby boli učitelia dobre ideologicky a politicky podkutí, absolvovali rôzne kratšie i dlhšie štátopolitické a odbornopolitické školenia a kurzy, poväčšine cez letné prázdniny, ktoré sa končili záverečnými pohovormi a potvrdením o účastí. Náš učiteľ národov Ján Ámos Komenský sa pomaly, ale isto dostával do ústrania, až sa naň takmer zabudlo. Jeho miesto zaujali takí sovietski pedagógovia a psychológovia ako: Ušinskij, Smirnov, Teplov, Vinogradov, Kairov, Jesipov a Gončarov. K skvalitneniu úrovne socialistickej školy prispel aj sám J. V. Stalin svojou geniálnou prácou „Marxizmus a otázky jazykovedy“, diela, ktoré museli učitelia povinne študovať.

Súdruhovanie

Na jednom ideovopolitickom školení v Banskej Bystrici (1950) vedúci školenia pri jeho otvá¬raní medziiným povedal: "Budeme sa oslovovať navzájom súdruh, súdružka a tykať si". Súdruhovanie sa tak prenieslo aj do škôl a úra¬dov. Oslovenie pán zaniklo a udržiavalo sa iba pri niektorých povola¬niach, napr. pán doktor a pán farár.

Závideli učiteľom prázdniny

Niekto zhora prišiel s návrhom, že učitelia oproti iným štátnym zamest-nancom majú pridlhé prázdniny a navrhol, aby mali iba 4 týždne. I museli sa teda učitelia uskromniť so svojou dovolenkou a zapájať sa do takých verejnoprospešných prác cez letné prázdniny ako bola agitácia pri zakladaní JRD, pomoc už v existujúcom JRD (žatva, senokosba...), práca na MNV, mimoškolská činnosť v spoločenských organizáciách, účasť na seminároch, kurzoch, školeniach, činnosť v miestnom rozhlase, či zhotovovanie rôznych plagátov. Výkaz o takejto činnosti s udaním počtu odpracovaných hodín predkladali učitelia začiatkom septembra Okresnému národnému výboru, Odboru školstva (ONV OŠ).

Pocta dobrým učiteľom

V r. 1955 sa zrodil Deň učiteľov. Vyznamenávali či odmeňovali na ňom pravdaže predovšetkým pedagógov za mimoriadnu angažovanosť pri rozvoji socialistickej vlasti, pri mimoriadnej aktivite pri socializácii dediny, pri uplatňovaní vedúcej úlohy KSS pri vyučovaní, za verejnoprospešnú činnosť, za funkcie ako aktivista Okresného výboru KSS (OV KSS), poslanec MNV, propagandista, sudca z ľudu. Len tak okrajovo sa prihliadalo aj na výchovno-vyučovacie výsledky, za získavanie žiakov do poľnohospodárskych učilíšť a baníctva. Vyznamenaní učitelia dostali diplomy s titulom Vzorný učiteľ (Zaslúžilý učiteľ).

Ideovopolitický rast

Aby sa učitelia aj ideovopoliticky vzdelávali, povinne na pracoviskách navštevo¬vali v mimopracovnom čase politické školenia. Spočiatku to boli len Základné krúžky, neskôr náročnejšie formy ako Večerná Škola marxizmu-leninizmu (VŠML) či Večerná Univerzita marxizmu-leninizmu (VUML), ktoré sa končili záverečnými pohovormi. Okrem toho museli odoberať aspoň jeden denník straníckej tlače (KSS!) a nestačilo si ho kupovať v stánkoch Poštovej novinovej služby (PNS). Niektorí riaditelia škôl vyžadovali od svojich podriadených potvrdenie pošty o odbere alebo si ho sami vyžiadali.

Veľmi úspešní absolventi VŠML (VUML) boli potom lektormi v nižších útvaroch politického školenia, vedení ako náhradné kádre pre funkciu zástupcu alebo riaditeľa školy, a tí mimoriadne schopní a úspešní, boli poverovaní aj dôležitými verejnými alebo politickými funkciami. Tak napríklad vo zvolenskom okrese jeden učiteľ prešiel pracovať do aparátu OV KSS na úsek školstva a kultúry, druhý sa stal riaditeľom Okresného osvetového domu, tretí sa stal predsedom ONV, štvrtý sa vyšvihol na vedúceho tajomníka OV KSS a jeden dokonca prešiel po krátkom pôsobení na OV KSS až na Ústredný výbor KSS do Bratislavy.

Riaditeľom školy, inšpektorom, či iným funkcionárom štátnej správy sa mohol stať iba dobre preverený člen KSS aj to len so súhlasom OV KSS. Riaditeľom školy bez politickej príslušnosti bol vo zvolenskom okrese ako výnimka iba Marko Rajecký ako na ukážku, že aj taký môže byť.

Sledovanie kňazov

Na ONV bola zriadená funkcia cirkevného tajomníka, ktorého úlohou bolo sledovať činnosť kňazov, ich kázne v kostoloch, ich lojalitu k socialistickému zriadeniu, ale tiež či učitelia a iní verejní funkcionári si nedávajú deti krstiť, či sa nesobášia v kostole, či sami nenavštevujú cirkevné obrady. A tak boli pomerne časté prípady, že si učitelia dávali krstiť deti vo vzdialených regiónoch, kde ich nikto nepoznal, no aj tak sa vystavovali riziku, že pri odhalení by mohli byť prepustení zo zamestnania.

Dôveruj, ale preveruj

Istý školský inšpektor pri návšteve dedinských škôl požiadal o nahliadnutie do súkromného bytu, aby si overil v akých podmienkach učitelia bývajú. Bola to však len zámienka k tomu, aby si overil, či sa v byte nenachádza kríž, soška či obrazy svätých. Ak by ich tam našiel, znamenalo to pre dotyčného uvoľnenie zo štátnych služieb alebo preradenie na pracovisko, kde by neprichádzal do styku s výchovou mládeže. Odôvodnením bolo nespĺňanie požiadaviek, týkajúcich sa dôsledného uplatňovania marxisticko-leninskej ideológie a komunistickej výchovy pri vyučovaní, ktoré sa vyžadujú od socialistického učiteľa.

Náboženstvo ako brzda socialistickej výchovy

Vyučovanie náboženskej výchovy (NV) sa rôznymi taktikami sťažovalo. Vyžadovala sa prihláška s podpismi oboch rodičov, vyučovanie sa zaraďovalo na neskoršie popoludňajšie hodiny, až po krúžkovej činnosti a vyučovaní nepovinných predmetov, kedy už žiaci dochádzajúci z okolitých obcí, nemali vhodné dopravné prostriedky na návrat domov. A nakoniec rodičia často neprihlásili dieťa na náboženstvo v obave, že by sa pred ním uzavrela cesta na strednú či snáď neskôr na vysokú školu, keďže v komplexnom hodnotení odchádzajúceho žiaka zo základnej školy sa uvádzal postoj rodičov k socializácii ako aj to, či dieťa navštevovalo hodiny NV, čo mohlo do značnej miery priaznivo alebo negatívne ovplyvniť prijatie žiaka na výberovú školu. Riaditelia škôl so silnou religiozitou obce to nemali ľahké a neraz si „zlízli“ na porade riaditeľov ostré slová ideologického či vedúceho tajomníka OV KSS ak sa na ich škole stav prihlásených na NV neznižoval alebo ak niekedy zaznamenával dokonca aj mierny vzostup.

Na školách, kde sa vyučovala NV, dostali učitelia pokyn na jeho sledovanie a hospitáciu, aby si overili, či snáď farár (katechéta) nešíri bludy a nemarí ich socialistickú výchovu. Najlepšie na tom boli školy, kde za po¬moci „šikovného“ riaditeľa a ideologicky uvedomelého kolektívu sa dosiahol stav, že sa tam NV vôbec nevyučovala. Takú školu ONV a OV KSS potom vysoko hodnotili.

Propagácia sovietskej tlače

Aby bola výchova na školách ešte socialistickejšia a internacionalistickejšia, bolo treba ešte viac čítať a rozširovať sovietsku tlač. Preto každá Základná deväťročná škola (ZDŠ) pre 1.-9. ročník dostávala výtlačky časopisov Učiteľskaja gazeta, Ogoňok, Sovetskaja ženščina, Kresťjanka, Krugozor, Vokrug mira, Sovetskaja moloďož, ktorú okrem ruštinárov takmer nikto nečítal. To však nestačilo. Bolo treba odber časopisov propagovať aj medzi žiakmi, pre ktorých boli určené detské časopisy Barvinok, Kolobok, Murzilka, Ogoňok. Medzi školami prebiehala celoslovenská súťaž o najvyšší odber.

Následky údajnej „kontrarevolúcie“

Po vstupe vojsk Varšavskej zmluvy na územie ČSSR a nástupe nového vedenia KSČ na čele s G. Husákom, sa začala očista strany (KSS) od oportunistických živlov a previerky vo všetkých sférach našej spoločnosti, teda aj v školstve. Postihnutí nepohodlní učitelia mali pozastavené členstvo v KSS alebo boli z nej vylúčení. Osoby s prerušeným členstvom nemohli ďalej vykonávať vedúce funkcie, boli ukrátení na prémiách, slovom neboli spoľahliví. Najhoršie na tom boli vylúčení členovia z KSS, ktorí sa museli rozlúčiť s učiteľstvom, pretože, ako sa to uvádzalo aj v mojom prípade o výpovedi zo školských služieb, uvádzali sa tam tieto dôvody:

"Nespĺňate predpoklady ustanovené právnymi predpismi pre výkon dojednanej práce v tom, že nezabezpečujete požiadavky kladené na prácu socialistickej školy, nakoľko neuskutočňujete politiku KSČ, čo ste preukázali v rokoch 1968-1969. Nerozvíjali ste v mládeži internacionálne cítenie a neprehlbovali ste pria¬teľstvo so socialistickými krajinami, predovšetkým so Sovietskym zväzom, čo je v rozpore so sľubom socialistického učiteľa. Poznamenávame, že ONV OŠ vo Zvolene nemá možnosť zamestnať Vás v dôsledku uvedeného dôvodu ani na inom pracovisku na úseku školstva."
Vedúci Odboru

Vo zvolenskom okrese bolo vylúčených 10 učiteľov, ktorí sa mohli za¬mestnať len vo výrobnej sfére ako robotník, skladník, kurič, vrátnik, vodič auta, autobusu, a traktorista v JRD. Na moje odvolanie, prišla odpoveď, ktorá nedala na seba dlho čakať. Bola stručná:

„Vaše odvolanie proti výpovedi z prac. pomeru zo dňa 5.3.1975 sme obdŕžali a oznamujeme Vám, že trváme na výpovedi z pracovného pomeru dňom 1. decembra 1975. Týmto Vaše odvolanie považujeme za vybavené."
Vedúci Odboru

Obrodný proces

Po zániku totalitnej ČSSR, ale najmä po vytvorení samostatného Slovenska v r.1993, sa začína revitalizácia spoločenského života. Obnovuje sa demokracia, zavial duch slobody. Opäť sa nám začal otvárať svet a my jemu. Postupne sa otvárajú aj súkromné a cirkevné školy, umožňuje sa štúdium v zahraničí, začínajú sa stavať nové kostoly, čo za totality bolo nemysliteľné. Obnovujú sa aj náboženské procesie (Levoča, Šaštín, Staré Hory, Litmanová), ktoré boli predtým obmedzované a zaznávané. Napĺňajú sa bohoslovcami kňazské semináre a kláštory, ktoré boli po Barbarskej noci (1950) zrušené, ba kde tu vznikajú aj nové, napr. v Bratislave (saleziáni Don Bosca), vo Zvolene a Sampore (dominikáni).

Katolícka cirkev dostala zelenú aj v masmédiách. TV kanál LUX vysiela prenos boho¬služieb a procesií či blahorečení za svätých a iných významných udalostí z Vatikánu. Aj cirkevné obrady (krst, birmovka, sobáš, pohreb...) doposiaľ ponižované zaznávané a potláčané, sa stali už bežnými a bezproblémovými. Vzrástla aj návštevnosť kostolov, najmä mládeže.

Nuž také to bolo obdobie: búrlivé, rušné, nepokojné, niekedy nepochopiteľné, ako to býva pri zmenách spoločenského systému, období neprávostí, prenasledovania, krutostí a útlaku. Je to chvalabohu už za nami. Zostáva už len v spomienkach staršej generácie, ktorá sa o ne občas podelí so svojimi deťmi a vnukmi.

Andrej Štelmák, Sliač, Slovakia

Post scriptum: Príspevok neopisuje všetky detaily danej problematiky. Snaží sa aspoň čiastočne oboznámiť čitateľov s problémami, s ktorými sa bolo treba boriť v totalitnom štáte.