Šoférujúc ulicami podvečerného Vancouveru zachytil som v rádiu na miestnej CBC stanici rozhovor o vývoji ľudstva na našej zemeguli. Otázky o peniazoch, hraniciach, naboženstvách a ľudských právach odznievali čistou vancouverskou angličtinou. Odpovede boli poznačené ťažkým prízvukom, ktorý som v prvom momente priradil nejakému Európanovi žijúcemu 10-15 rokov v Kanade. Mýlil som sa. Na otázky odpovedal Dr. Yuval Noah Harari, 39 ročný Ph.D, ktorý prednáša históriu na Židovskej univerzite v Jeruzaleme.

Keďže som šoféroval, nemohol som rozhovoru venovať plnú pozornosť. Napriek tomu niektoré myšlienky z jeho knihy o vývoji ľudstva, o ktorej bola reč, ako „Oheň nám dal silu“, „Ohováranie prispelo k spolupráci“, „Mýty udržujú zákony a poriadok“, „Peniaze sa ponúkajú ako niečo, čomu môžeme dôverovať“, „Protiklady vytvorili kultúru“ a „Veda z nás urobila rozsievačov smrti“ ma natoľko zaujali, že som sa snažil zapamätať si autorovo meno a po návrate domov som si ho vygúglil a objednal som si jeko knihu „Sapiens – krátka história ľudstva“.



Kniha prišla a prečítal som ju. Je veľmi provokujúca. Ani neviem povedať, či je teistická alebo ateistická. Všetky –izmy, ako materializmus, humanizmus, komunizmus, katolicizmus, protestantizmus, hinduizmus, feminizmus, liberalizmus, judaizmus, mohamedanizmus, stoicizmus, nacizmus, kapitalizmus, socializmus, konzervatizmus, multikulturalizmus, atď, atď, všetky tieto –izmy sú podľa autora „náboženstvá“. Nie že by ich autor staval na rovnakú úroveň ako rovnako dobré alebo rovnako zlé, iba sa zdá, že chcel povedať, že sú všetky založené na určitých axiomoch a dogmách (ktoré nazýva mýty), ktorým buď veríme alebo neveríme. A tieto mýty udržujú svetový alebo lokálny spoločenský poriadok, určujú zákony a pravidlá. Ak sa zmenia mýty, zmenia sa aj zákony a spoločenský poriadok.

Niekoľkokrát som mal pokušenie odložiť knihu nabok, pretože sa mi zdalo, že autor veľakrát „pritiahol realitu za vlasy“. Som však rád, že som odolal a prečítal ju dokonca. Posledná kapitola, hoci vyznieva pesimistictky, vrhá svetlo aj na mnohé problémy súčasného sveta.

Pred 70,000 rokmi bol Homo Sapiens, z hľadiska počtu, bezvýznamnou časťou fauny planéty Zem. V nasledujúcich tisícročiach sa stlal pánom zemegule a postrachom ekosystému. Dnes sa snaží prekročiť prah a stať sa bohom a získať večnú mladosť, a zázračnú schopnosť byť stvoriteľom a ničiteľom. My, členovia čelade Homo Sapiens sa však nemáme čím príliš chváliť. Zvyšujeme síce produkciu potravy, staviame mestá, vytvárame svetové mocnosti, ale znižujeme množstvo bolesti a utrpenia vo svete? Alebo vytvárame čoraz neznesiteľnejšie prostredie pre ľudských jedincov, ostané zvieratá a zelenú prírodu?

Napriek výdobytkom vedy a technológie, napriek úžasným veciam, ktoré dokáže ľudstvo ako celok vytvoriť, nie sme si istí, čo je náš cieľ a nič nás nedokáže uspokojiť.

Postúpili sme z kanoe na galeje, z parníkov na vesmírne lode, ale nikto nevie kam ideme ... Máme k dispozícii nesmiernu energiu a schopnosť tvoriť a ničiť, ale nevieme, čo s nimi... Čo je však ešte horšie, sme nezodpovední, nezodpovednejší než kedykoľvek v 70,000 ročnej histórii. Nazvali sme sa bohmi, ktorým rozkazujú iba prírodné zákony a nemusíme sa nikomu zodpovedať za naše činy. Vytvárame chaos v ríši zvierat a v ekosystéme a hľadíme iba na vlastný pôžitok a zábavu. Uspokojenie však neprichádza ... Môže byť niečo nebezpečnejšie než neuspokojení, nezodpovední bohovia, ktorí nevedia čo chcú?



Jednu chybu, ktorú knihe môžem vytknúť je, že neukazuje riešenie. Aspoň nie priamo. Treba ho hľadať medzi riadkami. Ale to bola aj jej silná stránka, ktorá ma nútila dočítať ju dokonca a rozmýšľať.

Jožo Starosta

Tento článok a mnohé ďalšie nájdete v jarnom čísle časopisu Slovo z Britskej Kolumbie.