Začnem básňou málo známeho slovenského emigrantského básnika Mikuláša Šprinca (1914-1985)

Mramor a tvár

Dostal si život ako dláto a srdce miesto kladiva.
Ostatok bol len tvrdý mramor ...

A každý dych je jeden úder na biely balvan, ktorý iskrí.
Na jeho temä namáhaš sa a je to výstup veľmi príkry.

Poznania zhŕňaš malé špetky, zápletky drobné veľkej drámy,
denne sa s nimi spolurodíš a buduješ z nich svoje chrámy.

Niekedy trafíš na studienku a ochutnáš z nej prudkú radosť
v srdci ti pritom čosi šepká, že nájdeš azda večnú mladosť ...

Kreš ale ďalej, neúnavne a nehľaď dolu, ale dohora.
hoc roky vädnú ako lístie javora
tvár tvoja vynára sa z mramora.

Čo na mňa najviac zapôsobilo je ...
Poznania zhŕňaš malé špetky, zápletky drobné veľkej drámy,
... a buduješ z nich svoje chrámy.

Na základe akých špetiek poznania si budujeme svoje chrámy ?
Kto a čo sa snaží ovplyvniť naše poznanie reality? Médiá.

Pred 100 rokmi sa zprávy šírili omnoho pomalšie než sa šíria dnes. Bolo to v šase, keď médiá neboli takou aktívnou hnacou silou našich životov. Človek získaval denné novinky zo svojej komunity žijúcej v rodnej dedinke alebo mestečku. Zlých zpráv bolo poriedko a obyčajne sa týkali prírodných nešťasti. Sem-tam požiar, povodeň, krupobitie. Občas sa niekto sa utopil, z nešťastnej lásky sa dal zverbovať alebo odišiel do sveta naskusy. Človek trávil väčšinu denného času prácou alebo v rodine. Zprávy sa širili zpravidla ústnym podaním.

Obraz súčasného života je úplne odlišný. Vytvorili sme spoločnosť, ktorá trénuje špecialistov – reportérov, žurnalistov, zpravodajcov. Posielame ich po celej zemeguli s fotoaparátmi, nahrávačmi, video-kamerami, aby zbierali a zaplavovali nás deprimujúcimi informáciami, vzbudzujúcimi strach, hrôzu, nenávisť. Alebo nám média ponúkaju falošné vzrušenie vo forme pornografie a hazardných hier. Alebo nás nútia byť účastníkmi politických a personálnych potyčiek, hlavne takých, kde sa udiera pod pás. Sarkastickými zosmiešňujúcimi dialógmi sú preplnené mnohé zábavné televízne seriály.

Česť a uznanie patrí všetkým tým informačným kanálom, ktoré tak nerobia.

Slovo z Britskej Kolumbie sa tiež vyhýba týmto typom informácií. V nášom časopise prinášame špetky poznania, ladené

• skôr na pozitívne než na negatívne stránky emigrantského života
• skôr na inšpiračné než na depresívne stránky života
• skôr na kooperaciu než na konfrontáciu
• skôr na dobrú skúsenosť než na rozporuplné názory
• skôr na to čo nás spája než na to čo nás rozdeľuje

Chceme byť časopisom nielen pre Slovákov v Britskej Kolumbii a chceme písať nielen o Slovákoch žijúcich v Britskej Kolumbii.

Tešíme sa na spoluprácu s vami, s našimi čitateľmi. Veď máme toľko spoločného …

Jožo Starosta
(príhovor z 1.čísla, december 2007)