Evanjeliu svätému som Predslovom:
Ako nám dávno sľubovali proroci,
Prichádza Kristus zhromažďovať národy,
Pretože sieti svetlom svetu celému.

Všetci, čo chcete svoje duše krásnymi
uzrieť, a všetci po radosti túžiaci,
túžiaci temno hriechu navždy zapudiť
i sveta tohto hniloby sa pozbaviť
i rajský život pre seba zas objaviť
i horiacemu ohňu navždy uniknúť,
počujte, čo vám vlastný rozum hovorí,
počujte všetci, celý národ sloviensky,
počujte Slovo, od Boha vám zoslané,
Slovo, čo hladné ľudské duše nakŕmi,
Slovo, čo um aj srdce vaše posilní,
Slovo, čo Boha poznávať vás pripraví.

Lebo sú nahé bez kníh všetky národy,
bo nemôžu sa boriť v boji bez zbroje
s protivníkom a duší našich záhubcom,
odsúdené sú večnej muke za korisť.
Ktorí však nepriateľa nemilujete,
národy, čo s ním veľmi chcete boriť sa,
otvorte dvere ducha svojho pozorne,
zbroj tvrdú teraz prijímajte, národy,
kovanú krásne v knihách Hospodinových,
ktoré tak tvrdo mliaždia hlavu diablovu.
Lebo kto totiž prijme tieto písmená,
tomu sám Kristus svoju múdrosť vyjaví
a vaše duše písmenami posilní …

Proglas /výňatok/
Autor: sv. Konštantín

Zdedené veci ukrývajú v sebe tajomstvo minulosti. Hovoria o našich predkoch, sú výpoveďou o živote pred nami. Častokrát nesú v sebe cenné bohatstvo.

Aj viera je naším dedičstvom. Dostali sme ju ako nezaslúžený dar a naším poslaním je odovzdať ju budúcim generáciám. Ale vieme, komu vďačíme za toto dedičstvo? Poberme sa spolu do minulosti a pozrime sa ako žili naši predkovia na území Veľkej Moravy niekoľko storočí dozadu…

Je rok 861 a knieža Rastislav posiela do Ríma list s prosbou o vierozvestcov, ktori by prišli na naše územie posilniť ľud vo viere a zbaviť ho pohanských zvykov. Rím však jeho prosbe vyhovieť nemohol a tak sa Rastislav obracia na pomoc do Carihradu a cisár Michal III. jeho žiadosti vyhovie. Vysiela na územie Veľkej Moravy rodných solúnskych bratov: sv. Cyrila a Metoda.
Solún bol v tých časoch významným strediskom kultúry a vzdelanosti a práve tu dal Boh život potomkom zámožného Leva a jeho manželky Márie. Mali sedem detí. Najstarší z nich bol práve Metod a najmladší Cyril /rodným menom Konštantín/. Metod vyštudoval právo a bol správcom byzantskej župy, mladši Cyril vynikal múdrosťou srdca i umu a jeho láska k múdrosti mu priniesla i ďalšie pomenovanie Konštantín = Filozof. Študoval na cisárskej dvornej škole a jeho spolužiakom bol sám cisár Michal III. Obaja vysoko vzdelaní bratia boli už spolu vyslaní na misiu ku Chazarom, kde sa vďaka ich evanjelizácii obrátilo a vieru prijalo množstvo Chazarov. A práve preto sa cisárovi Michalovi zdali byť vhodnými kandidátmi na novú úlohu medzi Slovienmi. A čas ukázal, že sa nemýlil…

Konštantín a Metod sa na svoju novú úlohu starostlivo pripravovali. Konštantín vedel, že srdcu človeka je možné priblížiť sa blízkou rečou a tak zostavil nové písmo – hlaholiku. Do nej postupne preložil takmer celé sv. Písmo a iné bohoslužobné kinky. Konštantín je známy aj svojím Predslovom /Proglas/ ku sv. Písmu. Keď boli solúnski bratia s prácou hotoví, začiatkom roku 863 prichádzajú na územie Veľkej Moravy. Tu sa im dostane srdečného uvítania. Hneď na to sa obaja bratia púšťajú do svojej apoštolskej práce. Založia školu pre výchovu kňazského dorastu a spolu so svojími pomocníkmi začínajú evanjelizáciu Slovanov. Naučia ich hlavným pravdám viery, ale tiež základom gramotnosti - čítaniu a písaniu. Snažia sa vniesť poriadok aj do bežného života.

Diabol však nenechá dlho na seba čakať a po niekoľkých rokoch sa musia solúnski bratia vybrať na dlhú cestu do Ríma, kde okrem vysvätenia svojich žiakov za kňazov, spolu s prosbou o schválenie staroslovienčiny ako bohoslužobnej reči, musia obhajovať pravovernosť svojho učenia a tiež dôvod používania staroslovienčiny ako bohoslužobného jazyka. Popri všetkých ťažkostiach pápež Hadrián II. schvaľuje ich učenie i staroslovienčinu ako bohoslužobný jazyk a vysvätí ich žiakov za kňazov.

Medzitým sa však zdravotný stav Konštantína natoľko zhorší, že sám tuší svoj koniec a tak vstupuje v Ríme do kláštora, prijíma rehoľné meno Cyril a po krátkom čase zomiera. Pred smrťou sa lúči so svojím bratom Metodom a prosí ho, aby zotrval v diele, ktoré na Veľkej Morave začali.

Metod sa vracia na Veľkú Moravu už ako arcibiskup, ale neprajníci ho zatknú a väznia v bavorskom vúzení. Až na opakovanú apeláciu pápeža Jána VIII., Metoda prepustia a on sa vracia na Veľkú Moravu, aby pokračoval v započatom diele. Pokračuje aj v ďalších prekladoch kníh. Onedlho však musí opäť do Ríma, aby hájil svoje učenie proti bludárstvu, čo sa mu aj podarí a opäť sa vráti k Slovienom. Keď cíti, že sa blíži jeho koniec, vyberá si nástupcu – sv. Gorazda.

Po Metodovej smrti boli žiaci solúnskych bratov neprajníkmi vyhnaní z územia Veľkej Moravy a rozpŕchli sa po okolitých krajinách, kde rozširovali ďalej učenie svätých bratov. Tak sa semä Kristovej blahozvesti dostalo aj do cudziny a prispelo k vzrastu Ježišových naledovníkov.

Toľko hovoria pramene o diele Veľkých bratov a je úžasné konštatovať, že aj po toľkých storočiach žijú v pamäti Slovanov, ktorí si ich dedičstvo nesú z pokolenia na pokolenie. Svätý otec Ján Pavol II. v roku 1980 povýšil sv. Cyrila a Metoda na spolupatrónov Európy a my nesieme ich dedičstvo aj za more. Aj naša farnosť je zasvätená týmto vierozvestcom a aj my chceme ich dedičstvo dovzdať naším deťom skrz šírenie Božieho slova a života vo viere.

Ján X. roku 914 vyhlásil ich za svätých.