Vrátil som sa zo 7-týždňovej návštevy Slovenska. Hlava plná zážitkov a spomienok na ľudí, situácie, prírodu. Chcem sa podeliť aspoň s niektorými z nich. Začnem však trošku inak.

Pred pol rokom, 1.marca 2015, bola v chráme sv. Víta v Prahe ekumenická bohoslužba ako záver festivalu Mene tekel 2015. Prof. PhDr. Petr Piťha sa počas bohoslužby prihovoril k prítomným na tému “Našimi nepriateľmi sme my sami”.

Uvádzam tu prepis a preklad jeho príhovoru, lebo ma veľmi zaujal. Zaujal ma aj z hľadiska mojej návštevy na Slovensku. Považujem ho za prorocký. Viaceré fotografie, ktoré sa v texte nachádzajú s textom priamo nesúvisia. Ospravedlňujem sa. Sú z mojej tohoročnej návštevy Slovenska a pri počúvaní príhovoru pána Prof. PhDr. Petra Piťhu sa mi vynárali zo spomienok.

Ľudia, ľudia,

Dovoľujem si vás osloviť týmto najvyšším možným titulom, pretože človek je obrazom Boha a je ozdobený výsostnými znakmi, rozumom, svedomím a zodpovednosťou. Zišli sme sa tu, aby sme si spomenuli na obete vojen a totalitných režimov, hlavne toho, ktorý je nám historicky najbližší.

Dnešná pietna slávnosť dostala meno Mene tekel. Tieto tajomné slová sa objavili na stene Nabuchodonozorovho syna, keď hodoval a zneuctil posvätné nádoby ukradnuté z Jeruzalemského chrámu. Oznámili pád jeho ríše, pretože sa nepoučil z príbehu vlastného otca.

Rembrandov obraz znazorňujúci záhadný nápis Mene, Mene, Tekel, Upharsin.

Sme pritom na mieste, ktoré je symbolom našich dejin. Je to chrám, ktorý po stáročia vznikal podľa presne stanoveného poriadku a stal sa stelesnením ideálu, ktorý viedol našich otcov a dedov. Sama o sebe táto katedrála týmto ideálom nie je. Pretože ten stojí vysoko nad ňou smerom označeným odvážne vzpriamenými vežami.

Odtiaľ k ľuďom prehovoril Boh. Počuli sme jeho slová platné pre Izraelitov v zajatí rovnako ako pre staviteľom tohoto chrámu. Sú bolestne platné i dnes. Odtiaľ k nám poslal svojho Syna Ježiša Krista, aby nám ukázal, kto sme. Že sme ľudia, iba ľudia, ponáhľajúci sa k smrti. Ale tiež, aby nám zvestoval, že ideálom človeka je byť obrazom Boha, podobať sa Kristovi. To je pravda života a celý jeho zmysel. Ísť k tomuto ideálu.

Slovenské kostoly, júl 2015

Zakaždým tu niekto rozpráva. Dnes tá úloha pripadla mne. Je mi úzko, pretože hovorím pred Vševedúcim a uvedomujem si, že nestojím pred vami, ale pred tými, ktorí pre tento ideál, pre pravdu života, boli schopní svoj pozemský život nasadiť. Robiť to pre seba by nedávalo zmysel. Život sa obetuje za druhých. Tí, na ktorých tu myslíme, to spravili kvôli nám. Je mi určené prehovoriť. Som tu na to, aby som konal to, čo mám konať.

Viac než spomínať je treba sa poučiť. Tí, o ktorých premýšľame, zomreli predovšetkým preto, že si ľudia včas nepripustili, že sú ohrození. Je treba sa poučiť. Lebo sme opäť ohrození a opäť si to nechceme priznať.

Hovoríme, „žijeme v mieri“, a pritom sa poľuje, útočí a zabíja. Vo svojej hlúposti a pýche poučujeme celý svet. Hovoríme „náboženské vojny sú stredoveký nezmysel“. Očakávame, že odhodia svojho boha, pretože sme to my urobili. Ale oni to neurobia. Pretože na nás vidia, kam to vedie. Že vymierame.

Hovoríme, že s nimi musíme viesť dialóg. Ale oni nás nebudú počúvať lebo chcú hovoriť o náboženstve a my žiadne nemáme, pretože sme nekonečne liberálni.

Hovoríme, že si máme jeden druhého vážiť.Ale oni si nás vážiť nemôžu lebo oni sú schopní pre svoju pravdu položiť život, ale my budeme ustupovať a podľa ich diktátu zakročíme proti každému, kto sa prizná ku znameniu Kristovho kríža.

Hovoria nám, že nie sme toleratní. A majú pravdu, pretože nie sme tolerantní ani k sebe navzájom.

A nedajme sa mýliť, pretože naši politici sa vôbec nezaujímajú o islám, ale o petrolej a o predaj obnosených zbraní.

My im to nemôžeme vyčítať, lebo hoci ich považujeme za krátkozrakých hlupákov, ale nesmieme to priznať, pretože sme ich zvolili. Navyše cítime, že sú to tí najvhodnejší z nás, pretože naslovo poslúchajú iných, ktorá im, sami bez tváre, odniekiaľ rozkazujú. Tušíme, že odniekiaľ, kde sa hrá ruleta s fiktívnymi peniazmi, ktoré však niekedy musia byť podložené našou prácou, poprípade našími životmi.

Usilujeme sa o mier na Ukrajine, ale sami sme pripustili, aby bol ohrozený a ponáhľame sa priživiť, pretože nepriznáme, že nejde ani o Ukrajincov ani o Rusov, ale opäť o peniaze a rovnováhy bánk, ktoré sa rozkymácali ako lode, keď sa zdvihnú vlny.

Hovoríme „musíme byť silní“, aby sme obhájili mier, ale načo nám budú zbrane, keď nemáme mužov, ktorí by ich zdvihli. Prečo by to robili, keď nemajú ideál? Ideál, za ktorý by niekto bol ochotný zomrieť...

Sme veru úbohí a smiešni. Vzali sme svojej vlasti väzbu kultúry a naše katedrály sa rúcajú a spoločenstvo ľudí sa mení na hromadu rozhádaných sebcov. Stratili sme hodnotu a mieru človeka. Lebo je celkom logické, že keď odhodíme svoje kresťanstvo a zbavíme sa Boha, zbavíme sa i človeka, pretože prestaneme chápať ako má vyzerať.

Bratislavské a Viedeňské ulice, august 2015

Ako si nás moslimovia môžu vážiť, keď oni majú Boha a my žiadneho nemáme. A prečo by sa u nás mali chovať slušne a jednať s nami ľudsky, keď vidia ako sa my k sebe navzájom chováme.

Hovoríme o mieri, chceme ho brániť, ale sami ho nemáme ani v seme ani medzi sebou. Chceme zachrániť spravodlivosť, ale iba množíme zákazy. Lenže spravodlivosť ani mier nikde nezavedie, pretože vyrastajú zo slušnosti.

Viem, čo teraz nastane, čo budem počuť. Moje slová narazia na stenu sebeckej spokojnosti, ktorá je ako krivé zrkadlo, všetko prekrúti. Keby som povedal akúkoľvek múdrosť, ako ozvena sa ku mne vráti fráza prázdejšia ako bľabot opilca. Keby som priniesol priamo z frontu usmrtené dieťa, ozve sa iba klamlivý nárek predstaviteľov elit a to taký, aký si bude priať ku všetkému ľahostajný dav, ktorý ich má znovu postaviť do čela. Nikto sa nezdvihne, aby sa pokúsil ísť zachrániť súrodencov a či matku toho dieťaťa.

Ozvú sa proti mne hlasy „Na koho sa tam hráš? Nemaľuj čerta na stenu.“. Až nakoniec zaznie protest „Blázon, nakoniec spôsobí vojnu, umlčte ho“. Ale ja sa hrozím toho, čo si pripravujeme a spôsobíme. Našimi nepriateľmi nie sú ani Arabi, ani Ukrajinci, ani Rusi a vôbec, nikto. Stačíme si sami, pretože si nevážime zákon života. Zabudli sme, že život je láska a láska je obeta. Život bez nich nedáva zmysel, a to je na čo môžeme zahynúť.

Nemali by sme žiadnych nepriateľov, keby sme boli ako táto katedrála, lebo by sme boli vážení a ctení ako tvorcovia. A keby sme azda aj mali, neodvážili by sa nás ohroziť lebo by sme boli pevnejší ako oni. Našou cestou je návrat k rozumu a jeho disciplína a dôsledné, vierohodné a hlboko prežívané kresťanstvo.

Novodobé nápisy na Bratislavských múroch

Nie, nemôžem mlčať. Vyzvali ma, aby som prehovoril pred Bohom a pred mŕtvymi predkami a to vo chvíli, kedy sa nás cudzinci s úsmeškom pýtajú „čo vy ste vlastne zač“. Nemôžem hovoriť za druhých, ale odpoviem za seba, hoci sa chvejem.

Vyznávam, že som beloch. Uznávam odlišnosť ľudských rás, a teda ľudskú dôstojnosť všetkých, ale odmietam sčernať, či zožltnúť a zmeniť proporcie a farbu svojich očí.

Som muž, ktorý môže splodiť, ale nemôže porodiť dieťa. A preto trvám na usporiadanej a trvalej rodine lebo je to základ spoločnosti a záruka výchovy. Trvám na tom, že muž a žena sú odlišní vo stavbe tela i biologockej funkcie, že žena je slabšia a vzácnejšia ako muž, ktorý ju má chrániť, milovať a vážiť si ju.

Bratislavské ulice, august 2015

Som zatiaľ zdravý a budem pomáhať nemocným, ale odmietnem fňukanie slabochov, ktorý sa na nemoc iba vyhovárajú. Som zároveň bohatý a chudobný. Na svoj chlieb si doposiaľ sám zarábam a mám ho dosť, aby som sa s ním podelil, ale odmietam živiť leňochov. Mám omnoho menej než tí skutočne bohatí. Nezávidím im, radoval by som sa, keby svoj majetok užívali rozumne.

Som Europan, pretože som Čech. Narodil som sa českým rodičom, vyrástol som v českej zemi a beriem vážne biedu, strašnú biedu aj slávu svojho národa. Preto sa odmietam rozplynúť v bezduchej uniformite konzumnej multikultúry.

Som kresťan, úctivý k ľuďom iného náboženstva, či názoru a viem s určitosťou, že sa tým budem riadiť v celom svojom konaní, ale hlásim sa pevne ku svojmu kresťanskému Bohu a poriadku, ktorý On ustanovil, pretože je múdry, spravodlivý a k ľuďom súcitný.

Som človek, vďačný za svoju ľudskosť a hrdý na svoju tvár.

Som človek. Volám sa Petr Piťha a nie som rodné číslo 380326/038, ani identifikačné číslo oprávnenia 372-2/015 ani PIN ani BIPN ani akékoľvek iné číslo.

Som človek, pretože mám svedomie a nesiem zodpovednosť.

Som človek a ako človek chcem tiež zomrieť.

Zákutie Ružinovského cintorína v Bratislave

---

Príhovor pána Prof. PhDr. Petra Piťhu si možete pozrieť „naživo“ na YouTube . Doporučujem. Počuť a vidieť pána Petra Piťhu ďaleko prevýši pocity písaného textu.

Českú verziu príhovoru môžete nájsť na http://www.menetekel.cz/print.php?ci=1&nid=253

Tu uverejnený príhovor prepisal, preložil do slovenčiny a obrázky dodal Jožo Starosta