Život človeka sa podobá životu pútnika, ktorý kráča svetom s pútnickou palicou a batohom na chrbte, hľadajúc miesto pre svoj život. Niekto počas svojho života prechodí iba svoj malý svet a ďaleko sa od svojho rodiska nedostane, iní sa prederú i cez more a tam začnú svoj nový život. My, ktorí sme v emigrácii, pociťujeme, že pútnická palica v emigrácii nielen pomáha, ale i omína a tlačí. Žijem v Kanade päť rokov a stále si tu hľadám svoj domov. Snažím sa ho vytvoriť nielen sebe, ale aj mojej rodine.

Očami Slovákov doma – máme sa tu dobre, sveta je nám žiťv bohatej krajine, žije sa nám tu lepšie ... Ale aj ľahšie? Oči emigranta hovoria: „Áno, môžeme si často dovoliť viac, ako tomu bolo kedysi doma, ale aj námaha a daň za to, je často tvrdšia, ako si to doma vedia predstaviť.“

Život emigranta je tvrdá realita bez kompromisov. Merítkom hodnoty človeka je častokrát skôr to, čo máš a nie kto si. Ale ako sa hovorí: „Ťažko pochopí, kto neprežil a kto prežil, ten nezabudne!“ Väčšina z nás si tu vyskúšala začínať život od nuly s jedným kufrom v ruke. Doma na Slovensku uznávaní ľudia, mnohí aj vysokoškolsky vzdelaní, prichádzajú sem a svoju pozíciu si musia budovať nanovo. Niektorým sa podarí dostať sa k tomu, čím boli doma, iným okolnosti i nedolapiteľný kus šťastia neprajú. Človek je nútený stáť na vlastných nohách a neraz prekonať svoj vlastný tieň. A to ho posúva dopredu. Myslím, že mnohí až v emigrácii zistili, čo všetko sa dá prekonať a zvládnuť, keď sa jednoducho musí.

Napriek tomu, že žijem teraz tu, Slovensko je a navždy zostane mojou rodnou krajinou, miestom posiatym spomienkami na detstvo a mladosť. Ten pocit, keď sa vraciam do rodnej otčiny a už z lietadla hľadím na známe vrchy a doliny a v srdci sa rozleje to hrejivé teplo, poznajú asi mnohí z nás.

Na Slovensku zo mňa vytesali moju osobnosť, vštepili mi hodnoty, pre ktoré žijem a ktorým a verím. Častokrát sa pýtam sama seba, či aj ja dokážem odovzdať svojim deťom to vnútorné dedičstvo, ktoré v sebe nesiem. Dokážu obstáť v tejto spleti kultúr a náboženstiev?

Život každého emigranta má svoju vlastnú históriu. Som presvedčená, že v srdciach mnohých, ktorí tu v emigrácii prežili a žijú svoj život, zostáva trvalé miesto pre Slovensko a jeho hodnota je nezvratná.Možno je tam i kus nepoznaného smútku, či clivoty, ale každý z nás má svoje dôvody prečo žije tu a nie na Slovensku. A verte, že často to nie je materialistické zmýšľanie. Ak by bol život len o tom, bol by jednoduchší a ľahší. Nie vždy je ale v silách človeka dosiahnuť to, čo by chcel mať. Avšak môže sa stať, že to, čo dostal ako dar z nehmotnej sféry, prevyšuje jeho túžbu po rodnej vlasti. Pre mňa je tou sférou moja vlastná rodina.

Mária Eškut