Pri brázdení webu v snahe nájsť staré dokumenty o našich spolurodákoch – o slovenských emigrantoch – som natrafil na verše básne napísanej po anglicky. Bola to oslavná báseň na Kolumbiu. Pod týmto menom sa skýva svetadiel, ktorý objavil Krištof Kolumbus - Amerika.

Úvodné verše opisujú situáciu na Slovensku na koncom 19. a začiatkom 20. storočia. Ľudia biedia, starí zomierajú v beznádeji, mladí sa vzdávajú, iba zopár ich pokračuje v boji. Mnohých víta Socha Slobody na pobreží Spojených Štátov s otvorenou náručou:

Báseň, ktorá bola pôvodne uverejnená v New Yorku v r.1910 (*1), tvorí časť úvodu k dizertačnej práci pána Marka Stolárika z r.1967 o úlohe amerických Slovákov pri zakladaní Česko-Slovenska v r. 1918 (*2).



Báseň ma zaujala. Bola prekladom slovenskeho originálu, ktorý napísal Svetozár Hurban Vajanský. Chcel som si prečítať originál. Kde ho však získať?

Slovenská Wikipédia sk.wikipedia.org mi priblížila osobnosť Vajanského. Svetozár bol synom Jozefa Miloslava Hurbana. Mal búrlivý život. Vzdelanie získal v Hlbokom, Modre, Tešíne, v hornorakúskom Oberschutzene, v pruskom Stendale, zmaturoval na gymnáziu v Banskej Bystrici (1867). V štúdiu pokračoval na právnickej akadémii v Bratislave (1867-1870), štúdium dokončil v Budapešti (1871).

Pracoval v Trnave, Budapešti, Bratislave, vo Viedni, v Skalici, v Námestove, v Liptovskom Mikuláši. Pracoval tiež ako profesor v Rusku a v Bulharsku. či ako redaktor v mesto, no ani tu sa nestretol s väčším úspechom.

Stal sa redaktorom a neskôr aj šéfredaktorom denníka Národnie noviny, spolupracoval s časopisom Orol a r.1881 obnovil vydávanie časopis Slovenské pohľady, okolo ktorého sústredil literárny a kultúrny slovenský život. Od roku 1894 bol až do smrti tiež tajomníkom ženského spolku Živena.

Viackrát bol uväznený za svoju novinársku a publicistickú činnosť. Začiatkom 80-tych rokov 19. storočia sa stal vedúcim zjavom mladej generácie. Bol tiež členom študentského spolku Naprej, popredným činiteľom SNS a odporcom hlasistov. Pochovaný je na Národnom cintoríne v Martine.



V bohatom zozname poézie, prózy, cestopisov, korešpodencie a výber z diela som však nenašiel ani zmienku o Óde na Kolumbiu. Ani vyhľadávač Google tentoraz nebol nápomocný.

Obrátil som sa o pomoc na študenta bánovského gymnázia Miroslava Igaza (napísal príspevok “Čo zaručuje miesto v dejinách” do predchádzajúceho čísla nášho časopisu), ktorý mi odpísal, že “zmieňovaná Vajanského báseň, ktorú ste chceli vypátrať v slovenčine, sa nachádza v Národnej knižnici v Martine. Je to simplifikát, čiže dielo, ktoré existuje iba v jednom výtlačku (1 exemplár)”.

Poslal som e-mail do Martinskej knižnice s prosbou o kópiu básne a takmer obratom som dostal odpoveď: Dobrý deň, na Vašu mailovú adresu posielame naskenovanú báseň Svetozára Hurbana Vajanského: Kolumbia. (Vajanský, S.H.: Kolumbia. In Národný kalendár pre rímsko a grécko-katolíkov a evanjelikov na obyčajný rok 1894, 2, 1894, s. 46-48. sign.: snkČSB 18/1894). V dizeratčnej práci je preklad do anglického jazyka od 11 verša.

Báseň, ktorú Svetozár Hurban-Vajanský napísal r.1893 (pred 120 rokmi) v segedínskom väzení, kde si odpykával “trest” za svoje panslavistické presvedčenie, sa obracia na amerických Slovákov s prosbou, aby napriek novému životu v tieni Sochy Slobody nezabúdali na rodnú slovenskú hrudu:



Prvých 10 veršov (slôh) je vynechaných (*3). 



Zamýšľam sa, čo všetko sa (ne)zmenilo za 120 rokov ...



Jožo Starosta

---

(*1) Emily Greene Balch, Our Slavik Fellow-Citizens, New York, 1910, pp.422-3; kópiu básne si môžete prečítať na http://islovak.org/wiki/1914-1918-role-american-slovaks-preface

(*2) Marián Mark Stolárik, The role of American Slovaks in the creation of Czecho-Slovakia, 1914-1918, in Slovak Studies VIII, Slovak Institute Cleveland-Rome, 1968; kópiu dizertačnej práce si môžete prečítať na http://islovak.org/wiki/1914-1918-role-american-slovaks-creation-czecho-slovakia

(*3) Celý text Vajanského básne Kolumbia si môžete prečítať na http://islovak.org/wiki/1893-kolumbia-svetozár-hurban-vajanský