2008 - Čo skrýva zaprášená krabica - Lipa Cyrilo-Metodejská
Otváram zaprášenú krabicu, ktorá bola zastrčená v kúte „bejzmentu“ a hneď na vrchu hrubá kniha Andrej Sládkovič, Sobrané básne. Zpopod nánosu štyridsaťpäť rokov sa mi vynorili spomienky na strednú školu –A.Sládkovič, vlastným menom Braxatoris ... 1820 ... Detvan, Marína, Nehaňte ľud môj... To všetko viem, nič nového. Avšak z podvedomia sa začali tlačiť napovrch myšlienky.
„Si na pobreží Pacifiku a v rukách držíš Sládkovičove spisy, nie je to zaujímavé?“
„Knihu vydala Matica Slovenská na Slovensku pred takmer 70 rokmi – a aká je hrubá a ťažká...“
„Kto ju asi priniesol zo Slovenska na západ Kanady...a prečo?“
Skôr než som sa však mohol zahĺbiť do jednej z básní, bolo treba blok strán vybrať z nezviazanej knihy a rozložiť, pretože kniha nebola zatiaľ ani „rozrezaná“ ...
Kde strom ten, čo chorým dáva lieku,
kde strom ten, čo lačným dáva medu,
ustalému dá chládok človeku
a varitom krotí ľudstva biedu,
bosým núka pružné svoje kôry,
vedno viaže, čo sa rozpadalo,
venčí slávopejcov slávne chóry,
zdobí, čo sa v hroby poskladalo,
tône stlaje k večným svetiel stánu
a daň vône dáva nebies Pánu ....
Áno, názov básne je Lipa Cyrilo-Metodejská, ktorú Andrej Sládkovič napísal r. 1864. Nikdy som o nej predtým nepočul. A zdá sa, že o nej nepočuli ani čitetelia nášho časopisu, pretože nám nik správne neodpovedal na záhadu č.4.
To musím prejsť pol zemegule, aby som v „bejzmente“ fary Kostola sv. Cyrila a Metoda v New Westminstri, pred ktorým stojí lipa zasadená pred 50 rokmi už nežijúcimi spolurodákmi, našiel báseň Lipa Cyrilo – Metodejská, o ktorej som sa mohol (a či mal?) učiť na strednej škole?
Ozaj, prečo nás koncom 50-tych a začiatkom 60-tych rokov neučili, že Sládkovič napísal takmer stovku básní? Že napísal básne ako Lipa Cyrilo-Metodejská, Krajanom, Malý Kristus, Zaspievam pieseň o slobodnej vlasti, Na Všechsvätých, Štefanovi Moysesovi, Žalm XLIV a mnohé iné?
Z mnohých možných odpovedí sa jedna prediera do popredia - nebolo to „politically correct“. Osnovy o tom nehovorili. Tak ako aj v súčasnosti hovoríme mnohé veci lebo sú „politically correct“ a nehovoríme mnohé veci lebo nie sú „politically correct“.
Tak ma napádajú myšlienky, či deti, ktoré sa teraz rodia a ich deti, doma na Slovensku alebo aj tu v Kanade, budú vychovávané iba v duchu politicky správnych vedomostí alebo či po prechode školským systémom budú vedieť, že rodina je základnou jednotkou spoločnosti, že základom rodiny je spojenie muža a ženy, že zakladným poslaním rodiny je plodiť a vychovávať deti, že starí rodičia sú tiež súčasťou rodiny, že prerušenie tehotenstva nie je prerušenie ale jeho násilný koniec, že ... ale to som nejako odbočil, však? Prepáčte. Hm... čo všetko nespraví jedna báseň najdená v zaprášenej krabici na západe Kanady.
Nemáte aj vy zaprášenú krabicu niekde v atiku (na povale), v bejzmente (v pivnici) alebo v šede(v kôlničke)? Ak áno, podeľte sa s nami a s našími čitateľmi o jej obsah. Vopred ďakujeme.
Jožo Starosta
„Si na pobreží Pacifiku a v rukách držíš Sládkovičove spisy, nie je to zaujímavé?“
„Knihu vydala Matica Slovenská na Slovensku pred takmer 70 rokmi – a aká je hrubá a ťažká...“
„Kto ju asi priniesol zo Slovenska na západ Kanady...a prečo?“
Skôr než som sa však mohol zahĺbiť do jednej z básní, bolo treba blok strán vybrať z nezviazanej knihy a rozložiť, pretože kniha nebola zatiaľ ani „rozrezaná“ ...
Kde strom ten, čo chorým dáva lieku,
kde strom ten, čo lačným dáva medu,
ustalému dá chládok človeku
a varitom krotí ľudstva biedu,
bosým núka pružné svoje kôry,
vedno viaže, čo sa rozpadalo,
venčí slávopejcov slávne chóry,
zdobí, čo sa v hroby poskladalo,
tône stlaje k večným svetiel stánu
a daň vône dáva nebies Pánu ....
Áno, názov básne je Lipa Cyrilo-Metodejská, ktorú Andrej Sládkovič napísal r. 1864. Nikdy som o nej predtým nepočul. A zdá sa, že o nej nepočuli ani čitetelia nášho časopisu, pretože nám nik správne neodpovedal na záhadu č.4.
To musím prejsť pol zemegule, aby som v „bejzmente“ fary Kostola sv. Cyrila a Metoda v New Westminstri, pred ktorým stojí lipa zasadená pred 50 rokmi už nežijúcimi spolurodákmi, našiel báseň Lipa Cyrilo – Metodejská, o ktorej som sa mohol (a či mal?) učiť na strednej škole?
Ozaj, prečo nás koncom 50-tych a začiatkom 60-tych rokov neučili, že Sládkovič napísal takmer stovku básní? Že napísal básne ako Lipa Cyrilo-Metodejská, Krajanom, Malý Kristus, Zaspievam pieseň o slobodnej vlasti, Na Všechsvätých, Štefanovi Moysesovi, Žalm XLIV a mnohé iné?
Z mnohých možných odpovedí sa jedna prediera do popredia - nebolo to „politically correct“. Osnovy o tom nehovorili. Tak ako aj v súčasnosti hovoríme mnohé veci lebo sú „politically correct“ a nehovoríme mnohé veci lebo nie sú „politically correct“.
Tak ma napádajú myšlienky, či deti, ktoré sa teraz rodia a ich deti, doma na Slovensku alebo aj tu v Kanade, budú vychovávané iba v duchu politicky správnych vedomostí alebo či po prechode školským systémom budú vedieť, že rodina je základnou jednotkou spoločnosti, že základom rodiny je spojenie muža a ženy, že zakladným poslaním rodiny je plodiť a vychovávať deti, že starí rodičia sú tiež súčasťou rodiny, že prerušenie tehotenstva nie je prerušenie ale jeho násilný koniec, že ... ale to som nejako odbočil, však? Prepáčte. Hm... čo všetko nespraví jedna báseň najdená v zaprášenej krabici na západe Kanady.
Nemáte aj vy zaprášenú krabicu niekde v atiku (na povale), v bejzmente (v pivnici) alebo v šede(v kôlničke)? Ak áno, podeľte sa s nami a s našími čitateľmi o jej obsah. Vopred ďakujeme.
Jožo Starosta
- Login to post comments
- 5109 reads