Viktor, v tomto čísle časopisu Slovo z Britskej Kolumbie sú, okrem iného, dva oznamy o kultúrnych a spoločenských udalostiach, o Slovenskej Vianočnej Večeri koncom novembra a o koncerte Petra Lipu začiatkom decembra. Pri oboch udalostiach je uvedené tvoje meno ako meno hlavného organizátora. Ako si začal s vianočnými večerami?

Keď sme prišli do Kanady v roku 1988,zúčastnili sme sa pred vianocami na vianočnej kapustnici v reštaurácii Mozart v downtown, ktorú v tom čase viedol náš priateľ, Igor Gavač. Dozvedeli sme sa, že táto tradícia tu trvala po niekoľko rokov, ale po tomto roku 1988 akosi zanikla. Napadlo ma, že by túto tradíciu bolo dobre oživiť.

Slovenské vianočné večere majú medzi slovenskou pospolitosťou vo Vancouveri už tradičnú dobrú povesť. Koľko „ročníkov“ vianočných večier si už zorganizoval? Pomáha ti niekto pri ich organizovaní?

Začali sme v roku 1992 spolu s manželkou Etelou. Neoddelitelnou súčasťou bol vynikajúci umelec a muzikant, Ivan Nagy, ktorého prirodzená interpretačná schopnosť baviť spoločnosť veľmi kvalitnou hudbou takmer všetkých žánrov bola korením našej spolupráce.

Akí hostia, akí návštevníci a koľko ich prichádza na Slovenské vianočné večere? Aká je odozva na tieto večere?

Pamätám sa, že na prvej večeri v malej vinárni na Dunbare nás bolo 35, väčšinou priatelia a známi, ktorých sme oslovili. Vianočné večere si získali popularitu a v posledných rokoch ich navštevuje okolo 200 ľudí. Prichádzaju ľudia zo širšieho okolia, dokonca aj z USA.



Teší ma, že v posledných rokoch vidíme viac mladých ľudí, čo je veľmi potešujúci jav. Odozva je väčšinou pozitívna, vždy sa vyskytnú určité nedostatky, ktoré sa v nasledujúcom roku snažíme odstrániť. Ale nedá sa vždy vyhovieť úplne každému návštevníkovi, lebo ako sa hovorí “koľko ľudí, toľko chutí….”

Koncerty, ktoré organizuješ pre slovenskú, českú, ale i miestnu kanadskú pospolitosť sa síce neopakujú s takou pravidelnosťou ako vianočné večere, ale majú rovnako dobrú, ba veľakrát aj lepšiu odozvu. Aké kultúrne podujatia-koncerty sa ti podarilo doposiaľ zorganizovať? Ktoré z nich považuješ za najúspešnejšie a prečo?

Keďže sme kultúrne národy a umenie nám je všetkým blízke, vždy som mal akusi potrebu alebo pocit, že treba niečo urobit pre našu komunitu, aby sme si zachovavali našu kultúrnu identitu. Jedinou akciou, ktorú sa mi podarilo zorganizovať a dotiahnúť do konca, bolo vystúpenie komorného orchestra Archi Di Slovakia vo Vancouveri v roku 2005. Bola to akási citová záležitosť pre mňa osobne. Ako chlapec som sa aktívne venoval hre na husle a klavír. Mojím vzorom v hre na husle bol Ferko Figura, ktorý sa stal medzičasom vynikajúcim slovenským huslistom a ktorý je umeleckým riaditeľom Archi Di Slovakia.

Začal som jednania so žilinským orchestrom a po takmer jednoročnej práci sa mi podarilo zorganizovať 5 koncertov vo Vancouveri. Tri koncerty boli v Norman Rothstein Theatre, jeden výchovný koncert bol pre stredoškolákov v privátnej Saint Georges School a jeden koncert bol v kostole Sv. Kláry v Coquitlame (St. Clare of Assisi). Podarilo sa nám spraviť aj minikoncert pre slovenských farníkov v kostole sv. Cyrila a Metoda v New Westminsteri.

Archi di Slovakia zanechala veľmi dobrý dojem na všetkých podujatiach a recenzie ich umeleckého prejavu boli vysoko pozitívne. Pre mňa to bola veľká škola, pretože som celé podujatie organizoval sám a dokázal som si, že keď človek má pozitívnu ideu, ktorú je ochotný rozvíjať, tak je schopný dokázať všetko.



Azda najväčším zadosťučinením pre mňa bolo, že som sa mohol postavit na pódium a zahrať si po boku môjho vzoru, Ferka Figuru, Bachov Air s týmto špičkovým slovenským hudobným telesom. Tak sa mi splnil jeden z mojich tajných snov.



Pokúšal si sa zorganizovať aj iné podujatia, ktoré „nevyšli“?

V roku 2007 som bol v New Yorku na vystupení slovenskej skupiny ELAN spolu s Milanom Štefančíkom. Naším zámerom bolo pozvať ELAN do Vancouveru. Naše jednania sa dostali do finálneho štádia a koncert sa mal uskutočniť v Orpheu. V poslednej chvíli som “odskočil” od tohto zámeru, keďže to bola finančne veľmi náročná akcia a nebol som si istý, či bude dostatočná podpora z našej komunity na koncert takého veľkého kalibru.

Najbližším koncertom bude začiatkom decembra koncert Petra Lipu. Ako sa ti podarilo dostať takého významného predstaviteľa džezového života, speváka a skladateľa do Vancouveru? Ako to robíš? Ako si vyberáš umelcov pre pozvanie do Vancoveru?

S Petrom Lipom som sa stretol v Bratislave v máji tohto roku. Ponúkol som mu vystúpenie vo Vancouveri a behom jednej hodiny bolo všetko dohodnuté. Žiadne písomné dohody, jednoducho sme si povedali podmienky a stisk ruky to všetko potvrdil. Odvtedy som sa s nim stretol ešte raz a zúcastnil som sa jeho koncertu v Žiline v septembri v tomto roku. Hral pred vypredaným hľadiskom a mal veľký úspech.

Myslim, ze Peter Lipa je mimoriadny človek a umelec. Jeho hudba oslovuje všetky generácie a texty jeho piesni majú čo povedať každému človeku. Jeho koncert bude veľkým prínosom a umeleckým zážitkom pre každého, kto sa ho zúčastní. Okrem koncertu vo Vancouveri vystúpi v Chicagu, New Yorku a vo Washington DC. Máme sa na čo tešiť.

Popri národných, kultúrnych a spoločenských aktivitách, ktoré sa dejú vo farnosti sv. Cyrila a Metoda v New Westminstri, ktoré organizuje České a Slovenské Združenie vo Vancouveri, popri predstaveniach Divadla Za Rohem, podujatiach Mariky (Marika Productions), hudobnej skupiny Bohemian Express, Slovenského poľovníckeho klubu sv. Huberta a iných, popri vydávaní časopisu Slovak Heritage Live a nášho časopisu Slovo z Britskej Kolumbie, sú Slovenské Vianočné Večere a koncerty, ktoré organizuješ, významným prínosom do ponuky podujatí, z ktorej si môžu našinci vyberať.

Viktor, ty sa pri svojej práci ako rodinný lekár určite stretáš s mnohými Slovákmi, Moravákmi a Čechmi . Aký je tvoj názor na kultúrne, spoločenské a národné potreby našincov žijúcich v oblasti Vancouveru? Sú tieto potreby pokryté ponukou, ktorú sme spomenuli vyššie? Chýba nám niečo? Mohli by sme mať čosi viac?

Vysoko si vážim všetky aktivity, ktoré si spomenul a hlavne ľudí za nimi. Viem z vlastnej skúsenosti, koľko úsilia, námahy, voľného času a taktiež financií je treba na zorganizovanie každého takéhoto podujatia. Tí, ktorí to robia, robia to z nezištných dôvodov, nie je za tým žiadne osobné obohacovanie alebo iné výhody, ako si možno mnohí ľudia myslia. Je to poctivá práca pre našu komunitu, pre oživenie jej kultúrneho a spoločenského života.

Ja by som touto cestou chcel apelovať na každého člena našej komunity, aby si uvedomil, že nie len chlebom je človek živený. Máme v našich radoch mnoho ľudí, ktorí sú schopní tvoriť a vytvárať hodnoty, z ktorých môžeme mať všetci úžitok. A tí, ktorí sa týmto hodnotam tešia, od tých by som očakával väčšiu podporu, ktorú môžu prejaviť jednoduchým spôsobom, aby spomenuté predstavenia a akcie navštevovali a týmto prejavili ich aktívnu spoluúčasť na našom kultúrnom dianí. Je v naľich silách organizovať omnoho viac, no chýba nám podpora širokej komunity.

Aké sú tvoje plány do budúcna?

Plány do budúcnosti? Ten ELAN mi stále nedá spať, zaslúžime su tu mať jeden megakoncert, no musia prísť všetci!!! Potom to dokážeme.

Už dlhé roky sa pohrávam s myšlienkou vytvorenia kultúrneho stánku pre našich ľudí. Túto aktivitu sme v posledných mesiacoch viac zviditelnili a ja jej venujem veľa svojho voľného času ( potreboval by som 48 hodinový pracovný deň). Je to veľmi náročný projekt, ktorý sa vymiká z rámca organizovania jednotlivých kultúrnych a spoločenských akcii. Takáto aktivita vyžaduje tímovú prácu na najvyššej kvalitatívnej úrovni. Mať vlastný kultúrny stánok, kde sa všetci môžeme stretať pri množstve rôznorodých akcií znamená v tomto ďalekom svete mať vlastnú identitu v rámci kozmopolitného charakteru veľkého Vancouveru. Veľa národov ju má, žiaľ my k nim nepatríme.

Toto by nám umožnilo ďalší rozvoj a odhalilo by to obrovskú studňu nevyčerpateľných možností, ktoré sú skryté v našich ľuďoch, no nedokážu sa realizovať z jedného dôvodu - nie je jednoducho kde…. Urobiť niečo také môzeme len vtedy, ak sa povznesieme nad naše ego a budeme v tomto spoločnom projekte hľadat to pozitívne, čo nás spája a zabudnúť na to nízke, čo nás rozdeľuje. Ak sme schopní dostať sa na túto duchovnú úroveň, potom nám nič nebude brániť, aby sme sa jedného dňa všetci stretli vo vlastnom spoločnom stánku a tešili sa z jeho existencie.

Ďakujem za rozhovor, Viktor a prajem Ti veľa síl, zdravia a veľa „spriatelených duší“, ktorí Ti pomôžu naplniť Tvoje ušľachtilé sny a plány.

S Dr. Viktorom Neumannom sa zhováral Jožo Starosta, redaktor časopisu Slovo z Britskej Kolumbie. Dr. Neumann je rodinný lekár. Ordinuje v Oakmont Medical Centre, 809 West 41st Ave. Vancouver BC V5Z 2N6, ph.

Do diskusie k tomuto článku sa môžete zapojiť na https://sk-bc.ca/node/1414

Attachment	Size
Canada Vancouver 30.Oct2005 Solisti.150.jpg	21.19 KB
Canada Vancouver 30.Oct2005 Solisti.1000.jpg	361.61 KB
Canada Vancouver 30.Oct2005 OvacieViktor.1.1000.jpg	406.07 KB
VianocnaVecera.1000.jpg	406.86 KB