S pohľadom upretým na našich Otcov viery, sv. Cyrila a Metoda, ktorých pamiatku nám kalendár opäť pripomína, rozmýšľam nad ich dedičstvom viery a naším poslaním premeniť ho v čin.

Viera dozrieva v skutkoch a aj naše poslanie kresťana sa napĺňa životom. Človek urobí v živote veľa skutkov. Na niektoré by radšej zabudol, iné svojou dobrotou kričia. Poznáme príbehy mnohých svätých a zdá sa nám, že iba oni sú tí vyvolení. Ibaže aj oni boli a sú ľudia z mäsa a kostí tak, ako my a sú vsadení do tohto sveta, v ktorom žijeme všetci. A ich veľkosť je v tom, že v akejkoľvek dobe žili, či žijú, ukazujú svetu, že povolanie byť svätý, má každý. Pozvánku ku konaniu dobra nepotrebujeme. Je to naše poslanie.

Dnes by som vám chcela povedať o tých, ktorých som ja stretla a oni má svojou obetavosťou očarili. Skláňam sa nad tými, ktorí vedome prinášajú obety, ktoré by nemuseli prijať. Bojíme sa kríža, ťaží nás, ale čo povedať o tých, ktorí si ho dobrovoľne vezmú a nesú?

Rodičia s veľkou láskou prijali svoje prvé dieťa a túžobne si priali, aby k nemu pribudli ďalší súrodenci. Roky prešli a napriek akémukoľvek úsiliu, ďalšie dieťa neprišlo. Boli to roky bolesti a skúšok, sklamaných nádejí a nenaplneného očakávania. Boh im však ukázal inú cestu a dnes majú štyri deti, z toho tri sú adoptované. Sú šťastnou rodinou. Adoptívne deti získali úžasných rodičov, sú na ceste k získaniu vysokoškolských diplomov a to, čo do nich ich rodičia investovali sa pomaly začína vracať.

Spoznala som hlboko veriace dievča, ktoré sa vzdalo dobre platenej práce, aby doopatrovalo smrteľne chorú matku. Boh jej to vrátil stonásobne. Dnes má novú pracovnú pozíciu a predošlé roky vníma ako investovanú mincu, ktorú Boh zúročil.

Stretla som lekára – internistu, do ktorého ambulancie prišla žena, aby jej urobil predoperačné vyšetrenia k potratu. Žena bola nešťastná, pretože čakala štvrté dieťa. Finančná situácia v rodine bola veľmi zlá, nakoľko otec rodiny prišiel o prácu. Lekára sa príbeh tejto ženy hlboko dotkol a požiadal o návštevu rodiny. Keď videl, že situácia je naozaj pravdou, po dohode so svojou manželkou sa rozhodol stať krstným otcom dieťaťa s tým, že na seba zobral finančné náklady na výchovu dieťaťa s pravidelným mesačným príspevkom. Dnes sa dieťa teší zo života a krstného otca hreje šťastný pocit zo správneho rozhodnutia.

Dnes, keď sa mnohí riadia zásadou – ja ti pomôžem, ale čakám, že mi to splatíš a obchodné myslenie sa premieta aj do tých najužších vzťahov, je nezištné konanie dobra vzácnosťou.

Nastáva čas prázdnin. Čas, kedy hádam sú rodiny viac spolu a trávia spoločné chvíle oddychom. Skúsme aj toto obdobie využiť na konanie dobra. Vyvolajme úsmev tam, kde sa stratil. Podajme pohár vody tomu, kto po nej žízni. Potešme toho, kto stratil nádej. Nájdime si čas na chorých a opustených.

A čo za to? Nech nám stačí poznanie, že raz Boh zváži naše slová a skutky a odmenou za vykonané dobro nám bude On sám.

Mária Eškut