Kto z nás rodičov si nepoložil túto otázku? Asi každý. Vy, ktorí už máte odrastené deti, poznáte aj odpoveď. Viete, pre aké povolanie sa rozhodol váš syn či dcéra, viete, kde sa nateraz rozhodli žiť. Možno sú už vaše deti samostatné a nezávislé od vás. Mnohé majú svoje rodiny, žijú svojimi problémami a radosťami. Navždy však ostanú vo vašich srdciach a v mysliach ich isto sprevádzate ich cestami-necestami, úspechmi i pádmi. Keď sa tešia, tešíte sa s nimi, keď sú smutné, aj vám zviera srdce.


My, ktorí máme deti ešte menšie, so záujmom, ale i obavou sa taktiež pýtame: ”Čo z vás vyrastie, deti? Nájdete svoje miesto vo svete?” Dokážu sa moje deti zodpovedne postarať o seba a raz aj o tých, ktorí im budú zverení? A v mojom vnútri sú aj iné otázky. Budú moje deti schopné niesť semeno viery a odovzdávať ho ďalším generáciam? Dokážem z nich v tomto “mix svete” vychovať veriacich ľudí, ktorí nezradia Božie princípy ani v tedy, keby ich to malo stáť obetu? Ja neviem. Ľudsky sa mi to zdá takmer nemožné. Je tu toľko vplyvov, že je ťažko hádať, ako to raz s nimi bude. Nevidím iné východisko, ako dať deťom dobrý príklad v rodine, pestovať v nich pravé hodnoty, učiť ich pravidlám, ktoré zahŕňajú aj “áno”, ale aj “nie”.

A ďalšou mojou oporou je modlitba. Modliť sa za svoje deti už od počatia po celý život a vytrvať aj vtedy, keď sa zdá, že moje modlitby idú niekam “dostratena”. Možno je moje dieťa na inej ceste ako by som chcela. Možno má partnera, ktorý o Bohu nechce počuť, možno žije veľmi liberálnym životom, možno ho jeho spoločnosť kamarátov ťahá ku dnu. Svätá Monika, matka svätého Augustína, sama najlepšie vie, čo stojí obeta modlitby za syna. Roky (dlhých 17 rokov modlitby dňom i nocou) prosila za svojho syna Augustína. Nádej jej dodávali aj slová biskupa, ktorý sa ju snažil povzbudiť takto: "Nie je možné, aby zahynul syn, za ktorého matka roní toľké slzy!" A čas ukázal, že jeho slová boli pravdivé. Augustín zanechal svoj zhýralý spôsob života a nakoniec sa stáva biskupom. Dnes si ho uctieva celá Cirkev. Veríte? Neveríte? Je to na vás.

Rodič má dosah na svoje dieťa po prah domu v čase, keď je dieťa ešte dieťaťom. Keď ho pošleme do sveta, tam sa už môžeme spoliehať iba na to, čo sme doň vložili a na pomoc Zhora. Na jednej prednáške som počula zaujímavý pohľad na výchovu. Prednášajúci prirovnal Desatoro ku kameňom, ktoré môžeme dať do nádoby srdca svojho dieťaťa, kým je malé. Časom, keď tam príde hlina, blato a špina sveta, ktorá nádobu vyplní, tie kamene tam zostanú navždy. Ak by sme ich však chceli vložiť až neskôr, už tam bude toľko nánosu, že to nebude možné.

A tak rodičia, máme v rukách možnosť dať svojim deťom základy podľa najlepšieho vedomia a svedomia a sprevádzať ich modlitbou dokedy nám budú sily stačiť. Tak aj ja dnes chcem prosiť v mene nás všetkých: ”Bože, prosím za všetky naše deti, daj im poznať trvalé hodnoty života a nech sú kdekoľvek, ochraňuj ich svojím požehnaním. Ak zišli z cesty, pomôž im nájsť pravdu a vrátiť sa späť.”



Tento článok bude publikovaný v 16.čísle časopisu Slovo z Britskej Kolumbie, ktoré vyjde koncom novembra 2012. Obsah predchádzajúcich 15 čísel si môžete pozrieť na https://sk-bc.ca/kiosk