Po akom živote túžime?

Spravme si krátku bilanciu, inventúru:

1. Čo sa mi páči na mojom terajšom živote?
2. Čo sa mi nepáči na mojom terajšom živote?
3. Cítim, že ma nejaká vec, okolnosť, situácia, ktorá sa mi nepáči, „drží v pasci“?
4. Pôjdem k doktorovi a povie mi, že mám rakovinu a iba 1 rok života pred sebou, ako prežijem tento 1 rok svojho života?
5. Zdedím $10 milionov, ako by prežijem zbytok svojho života a čo urobím s peniazmi?
6. Čo mi bráni žiť život, po ktorom túžim?
7. Ak by bola možnosť zmeniť 3 veci v mojom živote, ktoré 3 veci by to boli?

Je jednoduché a pohodlné nechať ďalší týždeň, mesiac, rok uplynúť bez toho, aby sme sa zamysleli nad skutočným cieľom nášho života a nad tým, ako máme žiť, aby sme tento cieľ dosiahli.

Je zarážajúce, že dokážeme stráviť viac času plánovaním dvojtýždňovej dovolenky ako nad celoživotným plánom.

Od tohoto okamžiku, od tohoto momentu, náš život sa môže uberať po mnohých možných rozdielnych cestách. Naše talenty, schopnosti, personalita, vzťahy nám umožňujú prežiť náš život jedným z mnohých možných spôsobov, a to sa týka ako nášho osobného, tak i profesionálneho života.

Ale POZOR. Každý z možných spôsobov života, každé rozhodnutie, v každom okamžiku, nás bude niečo stáť. Prinesie nám niečo krásneho, ale niečoho sa budeme musieť vzdať.

Takže, pre aký spôsob života sa rozhodnúť?

Zdá sa, že odpoveď je jasná, treba sa rozhodnúť pre “najlepší spôsob života”. Ale aký je najlepší spôsob života?

Každá civilizácia, každá filozófia, každá kultúra, každá generácia sa zaoberá touto otázkou. A tiež každý jednotlivec – vedome, či nevedome.

V súčasnosti sa však otázka „Aký je najlepší spôsob života?“ dostáva do pozadia. Do popredia sa stavia iná otázka: „Ako ja chcem žiť”? A nie: „Aký je najlepší spôsob života pre mňa“.

Cítite ten, na prvý pohľad drobný rozdiel, ktorý má však ďalekosiahle dôsledy? Ako „ja chcem žiť“. A nie „aký je najlepší spôsob života pre mňa“.

Veľakrát chceme mať presne to „čo práve teraz chceme“ a citíme, „že máme na to nárok“. Nie vždy však chceme to, čo je pre nás najlepšie. Obyčajne túžba za tým, „čo práve chceme“, je viazaná na dosiahnutie pôžitku a nie dlhodobého uspokojenia – satisfakcie.

Základný rozdiel medzi pôžitkom a uspokojenim – satisfakciou je v tom, pôžitok trvá iba počas aktivity, ktorá tento pôžitok prináša. Keď jeme, cítime pôžitok z jedenia. Keď prestaneme jesť, pôžitok sa stratí. Preto pokračujeme v jedení, aj keď nie sme hladní – lebo túžime po tomto pôžitku, napriek tomu, že dôsledky prejedania sú zrejmé.

Uspokojenie, satisfakcia je niečo odlišného. Predstavte si, že prídete domov z práce, unavení, uťahaní. Nič sa vám nechce. Iba sadnúť do kresla, vyložiť nohy na stôl a oddychovať. Dať si pivo a pozerať telku. Čosi vnútri vám však hovorí, že treba spraviť niečo pre svoje zdravie.

Vám sa však nechce. Ale sa premôžete. Idete s deťmi na prechádzku, zabehnete si, preveziete sa na bicykli, zahráte si volejbal alebo idete do plavárne, telocvične, napriek tomu, že „sa vám nechce“. Po návrate domov sa cítite DOBRE. Síce celé telo vás bolí, ale cítite sa DOBRE. Máte pocit uspokojenia, satisfakcie, ktoré pretrváva hoci samotná aktivita – telocvičňa, volejbal, prechádzka, bicykel už skončili.

Je veľkým omylom ztotožňovať pôžitok a pretrvávajúcu satisfakciu. Rovnako je veľkým omylom ztotožňovať všetko to „čo práve chceme“ s tým, „čo je pre nás najlepšie“.

3 praktické filozófie

Vedome alebo nevedome, každý z nás žije svoj život podľa určitej filozófie alebo kombinácie filozófií. Možno ich nazývame princípmi, zásadami, zvyklosťami, osvedčenými pravdami alebo vynútenými reakciami.

Zdá sa, že naša súčasná (západná, európska, severo-americká) kultúra má tri filozofické idoly, ktorým podriaďuje všetko, život jednotlivca, jeho medziľudské vzťahy, život celej spoločnosti. Nazýva ich tromi praktickými filozófiami.

Prvou praktickou filozófiou je individualizmus. Väčšina ľudí dneška, keď stojí pred rozhodnutím čo ďalej, sa kdesi vnútri pýta „Aký zisk, úžitok budem mať z toho JA?“

Ovocím individualizmu je závisť, sebectvo a využívanie. Individualizmus oslabuje každú komunitu. Ako skončí rodina, team, business alebo národ, keď každý člen sa bude riadiť individualizmom?

Druhou praktickou filozófiou, ktorá vyrastá z individualizmu je hedonizmus. „Cítiš sa pri tom dobre? – Rob to!“ Hedonizmus je filozófia, ktorá kladie pôžitok a slasť za definitívny cieľ ľuského života.

Filozófia tzv. „slobodného, plného a šťastného života“ prichádza v súčasnosti v rôznych moderných obmenách. Len si dobre všimnime mnohé reklamy a obsah viacerých zábavných a oddychových médií. Stačí však trošku zoškriabať pozlátko a objaví sa nahý hedonizmus. Kedykoľvek v minulosti, keď sa stal hedonizmus dominantnou filozófiou spoločnosti, spoločnosť degenerovala až zanikla.

Treťou praktickou filozófiou dneška je minimalizmus, ktorý perfektne dopĺňa individualizmus a hedonizmus. Človek žijúci podľa princípov minimalizmu sa pýta „Čo je minimum, čo musím spraviť, aby ma nevyhodili z roboty? Aby som v škole neprepadol? Aby sa žena so mnou nerozviedla? Aby som bol fyzicky fit? Koľko zisku musím minimálne priznať, aby bol daňový úrad spokojný?“ Minimalizmus je nepriateľom dokonalosti.

Kto z nás by chcel byť majiteľom firmy, ktorá zamestnáva individualistov, hedonistov a minimalistov? Nikto. Ak tieto tri „praktické“ filozófie riadia náš osobný a spoločenský život, potom postupne ničia jednotlivcov, rodiny, firmy, národ.

3 strategické princípy

Existujú však protipóly týmto trom „praktickým“ životným filozófiam. Môžeme ich nazvať „tri strategické princípy“. Sú výzvou pre jednotlivcov a kompánie, aby ich vyskúšali a overili v praxi.

Prvým strategickým princípom je žiť tak, aby sme dosiahli „najlepšiu-verziu-seba-samého“. Nie aby sme sa stali sekundárnou verziou svojich rodičov, nie aby sme sa pokúšali napodobňovať modely a idoly, ktoré nám predkladá zábavný priemysel a média, ale aby sme našli najlepšiu verziu seba samého.

Byť sebou samým a najlepšou verziou seba samého nie je ľahké. Vyžaduje to tvrdú prácu na sebe, spoznávať sa, objavovať skryté talenty, ktoré je možné použiť pre dobro svojho okolia.

Druhým strategickým princípom je „žiť čnostný (čestný) život“. Počas tisícročí ľudskej existencie veľkí myslitelia ako Socrates, Platón, Aristoteles, Augustín, Aquinas, Descartes, Kant, Aurelius, každý svojím spôsobom, tvrdili, že žiť čnostný (čestný) život je najlepší spôsob ako prežiť obdobie medzi narodením a smrťou.

Čnosťou sa tu pomenúvajú nielen tri kresťanské čnosti viera, nádej a láska, ale tiež štyri kardinálne Sokratesové čnosti, múdrosť, odvaha, umiernenosť a spravodlivosť, a všetky z nich odvodené čnosti.

Kto z nás by nechcel mať vo svojej firmy samých čnostných (čestných) ľudí, ktorí oplývajú múdrosťou, odvahou, umiernenosťou a spravodlivosťou? Kto by chcel žiť v komunite zloženej z podliakov?

Tretím strategickým princípom je jednoduchý princíp – sebaovládanie. Sebaovládanie sa dá definovať ako oddialenie alebo zrieknutie sa splnenia túžby alebo potreby. Sebaovládanie je základným prostriedkom na odstránenie individualizmu, hedonizmu a minimalizmu.

Takže, aký je najlepší spôsob života?

Najlepší konkrétny spôsob života pre každého jedného z nás môže byť odlišný. Závisí od našich talentov, schopnosti, personality, vzťahov, výchovy, vzdelania. Je iný pre slobodného a iný pre žijúceho v manželstve. Iný pre doktora, nezamestnaného, kňaza, či bezdomovca.

Najlepší konkrétny spôsob života sa pre tú istú osobu môže meniť v čase, podľa toho, či má 20, 30, 40 alebo viac rokov.

Čiže, otázka „Aký je najlepší spôsob života?“ nie je statická otázka, ktorú si položíme 1x v živote a dáme si na ňu 1x odpoveď a podľa nej žijeme. Je to dynamická otázka, ktorú sa musíme pýtať znova a znova.

Každý z nás je OSOBNE zodpovedný za to, aby žil najlepším spôsobom života. Je to možno prekvapivé si uvedomiť, že každý z nás je osobne zodpovedný za život, ktorý žije práve dnes, čokoľvek sa nám na ňom nepáči.

Na druhej strane je povzbudzujúce si uvedomiť, že o rok, o mesiac, zajtra ba v nasledujúcej chvíli, náš život môže byť iný, lepší. Necíťme sa obeťami okolia, okolností, vlády, kultúry, médií.

Zvoľme si najlepší spôsob nášho života. Ako?

• Buďme najlepšou verziou seba samého. Využime všetky naše talenty, schopnosti pre dobro našich blížnych, pre pozitívne zmeny v spoločnosti, v ktorej žijeme. Robme to najlepšie ako vieme.
• Žime čnostným životom. Žime v každodennom živote Vieru, Nádej, Lásku. Pestujme Múdrosť, Odvahu, Umiernenosť a Spravodlivosť.
• Naučme sa ovládať seba samého. Nesnažme sa ovládať druhých. Spoznajme seba samého, naše sklony k zlému, naše žiadosti, náruživosti a naučme sa ich ovládať.

Tieto 3 strategické princípy sú spoločné všetkým ľuďom, všetkým generáciam, každému obdobiu nášho života, všetkým možným politickým zriadeniam napriek tomu, že konkrétny „najlepší spôsob života pre každého z nás môže byť rozdielny“.

Otázky na zamyslenie

V akom prostredí, v akej rodine, spoločenstve, firme, spoločnosti žijem ja? Prevažuje tam individualizmus, hedonizmus a minimalizmus alebo snaha po dokonalosti, čnostný (čestný) život a sebaovládanie?

Ako JA, svojím životom, prispievam k jednej alebo druhej forme rodiny, komunity, firmy, spoločnosti?

Túto úvahu som napísal po prečítaní kapitoly „The Best Way of Life“ z knihy „Off Balance“. Autorom je Matthew Kelly.

Navštívte tiež môj blog v slovenskom denníku SME jozefstarosta.blog.sme.sk

Jožo Starosta