Pochádzal z Pobedima (pri Piešťanoch), kde sa narodil 24. januára 1927. Pochádzal z početnej roľníckej rodiny a pôvodne bol určený na vedenie rodinného hospodárstva. Na túto úlohu sa pripravoval štúdiom na hospodárskej škole v Novom Meste nad Váhom, potom pracoval doma na hospodárstve a súčasne sa večernými kurzami ďalej vzdelával.

Zmena v životnom smerovaní uňho nastala počas základnej vojenskej služby, do ktorej nastúpil v r. 1949. Istý čas po normálnom výcviku so zbraňou ho spolu pre jeho otvorený náboženský postoj s viacerými inými preradili do pracovného útvaru s trestaneckým režimom. Bol poslaný pracovať do uhoľných baní v Kladne, v Plzni a nakoniec v Ostrave. Tam olúpený o slobodu a bez možnosti zúčastňovať sa v nedeľu na bohoslužbách pocítil túžbu stať sa kňazom.

Na Slovensku nemal predpoklad na uskutočnenie tohto svojho zámeru. Preto sa po prepustení z vojenčiny usiloval ujsť do Rakúska. Chytili ho však a odsúdili na práce do Jáchymova. V Januári roku 1953 sa druhýkrát pokúsil o útek, ktorý sa mu vydaril, hoci ho poranila mína, ktorá vybuchla v jeho blízkosti pri prekonávaní drôtenej prekážky na hranici.

Po trojmesačnom liečení v nemocnici sa ho ujal vdp. Štefan Mácsady, ktorý bol kedysi kaplánom v Pobedime a ušiel do Rakúska rok pred Jankom Kadlecom. Pôsobil ako duchovný pre vysťahovalcov vo Wellse pri Linci. S pomocou vdp. Mácsadyho a iných dobrodincov Janko mohol zvládnuť skrátené stredoškolské štúdium s matúrou a nastúpil na štúdium teológie v Innsbrucku. Býval v medzinárodnom jezuitskom kolégiu Canisianum. Pri styku s jezuitmi v kolégiu i na teologickej fakulte, ktorú viedli jezuiti, sa rozhodol, že vstúpi do tejto rehole. Stalo sa tak 7. septembra 1961. Na dva roky prerušil štúdium, aby si mohol urobiť rehoľný noviciát. Po ňom pokračoval v teológii a 26. júla 1965 bol v Innsbrucku vysvätený za kňaza.

Primície mal 1. augusta 1965 v bývalom utečeneckom tábore vo Wellse-Lichteneggu, kde strávil prvé mesiace po príchode do Rakúska. Tak na vysviacke v Innsbrucku, ako aj na primíciách Otca Jána Kadleca sa mohli zúčastniť jeho rodičia, ktorým dali čs. úrady pre tento prípad vycestovacie dovolenie.

Otec Kadlec dokončil štúdium teológie na jar 1966. Potom odcestoval do kanadského Galtu, kde začiatkom júla pomáhal pri letnej škole pre chlapcov a 4. septembra bol hlavným celebrantom na galtskom odpuste. Čakal ho ešte niekoľkomesačný pobyt v Pomfret Center, Conn. (USA), kde si dokončil rehoľnú formáciu. Na jar 1967 sa vrátil do Galtu, kde prevzal funkciu hospodárskeho správcu misijného domu. Pritom vykonával rozličné misionárske služby v Galte i mimo neho.



V rokoch 1970-75 pracoval ako misionár medzi Slovákmi v provinciách Saskatchewan, Alberta a Britská Kolumbia. Potom sa vrátil do Misijného domu v Cambridge. Bol misionárom a pomáhal aj pri stavbách a iných prácach. V jeseni roku 1976 znovu odišiel na Západ Kanady pracovať ako misionár.



Od jesene roku 1992 bol naším duchovným otcom v slovenskej farnosti sv. Cyrila a Metoda v New Westminster, B.C. V r. 1999 odišiel do Cambridge, Ont., odkiaľ sa vrátil späť na rodné Slovensko, do Piešťan, kde do posledných chvíľ aktívne pôsobil ako spovedník a vedúci duchovných cvičení.

Zomrel v noci z 28.februára na 1.marca 2013 v Piešťanoch.