Kniha „Náboženský život Slovákov v Kanade“ je tretie dielo projektu „Slováci v Kanade“. Predchádzajúce dve publikácie „Slováci v Kanade svojimi očami“ a „Vojvodinskí Slováci v Kanade“ boli venované životu a pôsobeniu Slovákov v Kanade vo všeobecnosti. Kniha Ondreja Miháľa „Náboženský život Slovákov v Kanade“ prezentuje na 184 stranách podrobnejšie informácie o náboženskom živote Slovákov v Kanade a jeho vplyve na ich život.

V knihe je predstavená krátka história Slovákov v Kanade. Ranní slovenskí prisťahovalci si pri príchode do Kanady so sebou priniesli iba málo okrem odhodlania tvrdo pracovať – svoju vieru v Boha, slovenskú bibliu a kufor s osobnými vecami a pár kusmi oblečenia.

Pre väčšinu z nich bola cesta do Kanady nádejným krokom vychádzajúcim z presvedčenia, že tam nemôže byť horšie ako v kraji, odkiaľ prichádzali. Niektorých zastihla krutá smrť a ich telá ležia v zabudnutých hroboch v západnej Kanade. Len máloktorí si uvedomili, aká neistota ich čaká v nekonečných prériách či Skalistých horách.

Podstatná časť knihy prezentuje vývoj a budovanie farností a kostolov, ktoré sú od počiatkov dodnes spojené so zdravým stavom slovenskej komunity po celej Kanade. V Kanade rovnako ako v ostatných krajinách, kam sa Slováci prisťahovali sa komunity vytvárali okolo kostola alebo aspoň náboženských spolkov. To znamená, že Slováci katolíckeho či evanjelického vierovyznania si vytvorili svoje farnosti.

Ekumenická spolupráca Slovákov začala skôr v Kanade ako v starej vlasti, pretože ich bolo v jednotlivých mestách menej ako doma, a tak boli donútení spolupracovať pri verejných vystúpeniach Slovákov v Kanade. Keď bol počet Slovákov akéhokoľvek vierovyznania dostatočný, pocítili potrebu vytvoriť si vlastnú farnosť. V čase najväčšieho rozmachu existovalo v Kanade viac ako 20 slovenských kostolov, v ktorých sa po slovensky šírilo slovo Božie. Prešlo takmer 80 rokov od príchodu prvých Slovákov, kým sa dospelo k takémuto počtu kostolov. Zlaté obdobie sa datuje od konca päťdesiatych do polovice sedemdesiatych rokov 20. storočia, trvalo teda okolo 25 rokov.

Kniha odzrkadľuje aj súčasnosť Slovákov v Kanade. Slovenčina sa vytráca zo slovenských kostolov a v mnohých prípadoch zanikajú i samotné kostoly. Vyše 60 slovenských komunít, ktoré sa spoliehali na misionárske služby slovenských jezuitov, bolo po ich odchode z Kanady v roku 1999 ponechaných samých na seba. Nové tisícročie neprinieslo pre slovenské kostoly nič dobré. Starnutie farníkov, asimilácia ich detí a vnúčat a klesajúci počet členov slovenských farností viedli k tomu, že mestá ako Winnipeg, Sarnia, Windsor, Welland, Markham a Montreal ostali bez slovenského kostola či farnosti. Kostoly a farnosti v ostatných mestách zatiaľ prežívajú, len farnosť sv. Cyrila a Metoda v Mississauge v Ontariu a farnosť sv. Cyrila a Metoda na západe Kanady v New Westminster môžeme označiť za naozaj živé a prosperujúce.

Ondrej Miháľ

Attachment	Size
Slovak.Canadian.Institute.png	106.45 KB