Blázon beží na Východ, aj jeho ošetrovaľ beží na Východ. Obaja bežia na Východ avšak každý z iného dôvodu. - Áno, tak hovorí stará múdrosť prevzatá z učenia Zen.

Lukáš vo svojom Evanjeliu nám podáva podobenstvo o farizejovi a mýtnikovi, ktorí sa v tom istom čase modlili v tom istom chráme a predsa bol veľký rozdiel v ich modlitbe. Rovnako bol rozdielny jej účinok.

Na amerických dolárových bankovkách môžeme čítať „In God We Trust“ – Dôverujeme v Boha. A určite sa podľa toho aj mnoho Američanov riadi. Avšak Thomas Merton, významný katolícky mystik a mysliteľ dvadsiateho storočia, po zažehnaní kubanskej krízy a možnej atómovej vojny, vo svojej knihe “Conjectures of a guilty bystander” (Špekulácie vinného pozorovateľa) píše: “Jedna vec je, ak niekto dôveruje Bohu pretože cíti, že je v skutočnosti na Ňom závislý. Úplne niečo iné však je, ak niekto dúfa, že Boh požehná naše bomby pretože Rusi sú ateisti a On nemôže súhlasiť s ateizmom.

Tieto tri príklady poukazujú na to isté staré slovenské porekadlo: “Keď dvaja robia to isté, nemusí to byť to isté”. Rovnako, keď dvaja hovoria to isté, obyčajne nemyslia to isté.

Predstavme si skupinu ľudí, ktorí tvrdia: “Mám rád futbal”.

“Mám rád futbal. Každý pondelok si prečítam športovú stránku novín. Prezriem výsledky I. ligy, II. ligy, anglickú ligu aj bundesligu. Viem kto je na 1. mieste, kto prestúpil, kto vyhral pohár majstrov.”

“Mám rád futbal. Každú nedeľu poobede idem povzbudiť náš klub. Prídem do hľadiska skôr, kúpim si pivo a párky. Vyskočím od radosti, keď naši dajú gól. Viem, kedy rozhodca nesprávne zapíska ofsajt proti našim. Spolu s ostanými skríknem RUKA alebo FUJ. Keď vyhráme, som šťastný a teším sa na ďaľšiu nedeľu.”

“Mám rád futbal. Spolu s kamarátmi sa stretáme každú stredu a zahráme si na malé branky. Na tom nezáleží, kto hrá s kým a proti komu. Vždy si dobre zahráme. Niekedy sa pohádame a vynadáme si. Keď dostaneme gól, navzájom sa obviňujeme čia to bola chyba. Potom ideme na pivo, celý zápas rozanalyzujeme a chválime sa, že sa načich žien nebojíme, a že môžeme zostať na pive hoci aj do polnoci.”

“Mám rád futbal. Mám 8-ročného syna. Vodím ho na futbalové tréningy, aby aj on mal rád futbal. Sám som trénerom žiackeho družstva. Svojich zverencov poznám po mene. Ich rodičia si ma nadchádzajú, aby som nechal hrať ich chlapcov počas zápasu čo najdlhšie.”

“Mám rád futbal. Som stredným útočníkom. Som dobrý hráč a milujem loptu a behanie po zelenom trávniku. Náš kolektív je úžasný. Ale viem aj pekne padať a keď treba, aj predstierať bolesť. Niekedy ma aj naozaj kopnú. Vtedy hľadám možnosť nenápadne to vrátiť. Najviac ma teší, keď po strelení gólu tribúny skandujú moje meno.”

My sme, na rozdiel od blázna v úvode, odišli na Západ, do Kanady, do Britskej Kolumbie. Každý však asi pre niečo iné. Niekto túžil po živote v Kanade, niekto nasledoval partnera, niekoho priviezli sem rodičia, niekto sa tu už narodil. A niekto možno utekal pred problémami, ktoré sa mu v emigrácii znásobili.

Ozaj, a ako by som odpovedal, keby sa ma niekto opýtal “Máš rád Slovensko?” A ak by moja odpoveď bola “áno”, ako by som to preukázal? Napíš nám o tom.

Jožo Starosta

Attachment	Size
In.God_.We_.Trust_.jpg	591.1 KB
futbal.jpg	4.34 KB
slovensko.jpg	114.74 KB
In.God_.We_.Trust_.199.jpg	5.86 KB