V knihe Milana Podluckého „Predĺžené prázdniny“, som sa dočítal o bratoch Nábělkovcoch. Kapitolu Nábělkovci v SNP som sa snažil vtesnať do jedného odstavca, takže som sa určite dopustil chýb zo zjednodušenia a skrátenia.

Cestou domov som počul z mestského rozhlasu mimoriadnu správu vojenského veliteľstva: „V dôsledku toho, že rôzni sabotéri popretŕhali na mnohých miestach vojenské telefonické káblové vedenie, nemecké vojenské veliteľstvo rozhodlo, že ak sa neprihlásia páchatelia behom dvoch dní, bude na odvetu desať popredných bystrických občanov slovenskej národnosti, ktorí sú zaistení ako rukojemníci, dňa 31. XII. 1944 poobede o 16. hodine na banskobystrickom námestí verejne popravených!“

Most SNP je bratislavskou dominantou, hneď vedľa dominujúceho Dómu sv. Martina. Závisí z ktorej strany sa pozeráte, tá dominanta je väčšia.

Pod mostom je autobusová stanica.

Stoja tam aj autobusy privážajúce návštevníkov Bratislavy priamo z Viedeňského letiska Swechat. Nejeden návštevník si tam utvára prvé dojmy z Bratislavy.

Slovenské Národné Povstanie nás rozdeľuje ...

Určite, lebo neprebiehalo všade a tam kde prebiehalo, neprebiehalo rovnako.

Niektorí ho neočakávali, a tí, ktorí ho očakávali a pripravovali, nie všetci očakávali jeho vypuknutie v čase, kedy vypuklo. Jedni skôr, iní neskôr. Jedni za určitých podmienok iní zase za iných.

Vrátil som sa zo 7-týždňovej návštevy Slovenska. Hlava plná zážitkov a spomienok na ľudí, situácie, prírodu. Chcem sa podeliť aspoň s niektorými z nich. Začnem však trošku inak.

Pred pol rokom, 1.marca 2015, bola v chráme sv. Víta v Prahe ekumenická bohoslužba ako záver festivalu Mene tekel 2015. Prof. PhDr. Petr Piťha sa počas bohoslužby prihovoril k prítomným na tému “Našimi nepriateľmi sme my sami”.

Uvádzam tu prepis a preklad jeho príhovoru, lebo ma veľmi zaujal. Zaujal ma aj z hľadiska mojej návštevy na Slovensku. Považujem ho za prorocký. Viaceré fotografie, ktoré sa v texte nachádzajú s textom priamo nesúvisia. Ospravedlňujem sa. Sú z mojej tohoročnej návštevy Slovenska a pri počúvaní príhovoru pána Prof. PhDr. Petra Piťhu sa mi vynárali zo spomienok.

Ľudia, ľudia,

Dovoľujem si vás osloviť týmto najvyšším možným titulom, pretože človek je obrazom Boha a je ozdobený výsostnými znakmi, rozumom, svedomím a zodpovednosťou. Zišli sme sa tu, aby sme si spomenuli na obete vojen a totalitných režimov, hlavne toho, ktorý je nám historicky najbližší.

Dnešná pietna slávnosť dostala meno Mene tekel. Tieto tajomné slová sa objavili na stene Nabuchodonozorovho syna, keď hodoval a zneuctil posvätné nádoby ukradnuté z Jeruzalemského chrámu. Oznámili pád jeho ríše, pretože sa nepoučil z príbehu vlastného otca.

Koľkotrát sme počuli „Dedičstvo Otcov zachovaj nám Pane“? Čo sa nám pri tom vybaví v mysli? Cyrilo-Metodejská tradícia, kresťanstvo, kultúrne dedičstvo, história národa alebo iba otrepané klišé, prázdna „zuniaca nádoba“ a či fráza, za ktorú sa dá všeličo schovávať? Ak sa nám pripomenie jedna z asociácií vymenovaných ako prvých, spoliehame sa iba na „Pána“, aby nám zachoval toto dedičstvo alebo tomu aktívne napomáhame aj my?

Komunita je spoločenská skupina jednotlivcov, ktorých spája spoločný cieľ, spoločná viera, záujmy, preferencie, potreby, náruživosť, nebezpečenstvo, spoločné územie, reč a hromada iných spoločných atribútov, ktoré určujú identitu jednotlivcov v komunite a stupeň ich spolupatričnosti.

V komunite je sila, hlavne ak všetci ťahajú za ten istý špagát tým istým smerom. Ak všetci súhlasia s cieľmi, zámermi a pravidlami komunity a podľa nich sa aj správajú. Ak trávia spolu čas a navzájom sa podporujú. Silná komunita vie podržať jednotlivca.

Začnem básňou málo známeho slovenského emigrantského básnika Mikuláša Šprinca (1914-1985)

Mramor a tvár

Dostal si život ako dláto a srdce miesto kladiva.
Ostatok bol len tvrdý mramor ...

A každý dych je jeden úder na biely balvan, ktorý iskrí.
Na jeho temä namáhaš sa a je to výstup veľmi príkry.

Poznania zhŕňaš malé špetky, zápletky drobné veľkej drámy,
denne sa s nimi spolurodíš a buduješ z nich svoje chrámy.

V každom čísle časopisu Slovo z Britskej Kolumbie, ktorý vychádza od r. 2007, som uverejnil svoj príhovor. V týchto príhovoroch som sa snažil osloviť čitateľov a zamyslieť sa spolu s nimi nad rôznymi aspektami nášho života.

Na portáli sk-bc.ca, ktorý je portálom časopisu, ponúkam novú funkčnosť - blogy. V mojom blogu postupne uverejním všetky príhovory tak, ako sme ich publikovali v časopise.