Slovo z Britskej Kolumbie

1974 - Slovenská Škola na výlete pri Allouette Lake.
Slovenskú školu viedla pani Regina Tobiášová.
Fotografia je zo zbierky rodiny Tobiáš.

Vystúpenie spevokolu pri 30. výročí založenia farnosti.
V popredí zľava: O. Lacko SJ, O. Dančo SJ a Milan Fisher (podpedseda Svetového Združenia Slovákov?)
Zo zbierky rodiny Radzo.

Táto fotografia je z r. 1979.
Farníci sú zoskupení medzi kostlíkom a farou.
Zo zbierky rodiny Radzo.

Táto fotografia je z roku 1956 zo zbierky rodiny Kiktovej a Benešovej. Svadba bola 14. aprila 1956.


Svatba pani Marie Kikta a Franka Beneša v r. 1956 v kostole Sv. Michala v Queensgorough.

Fr. Ján Sprušanský pôsobil medzi Slovákmi v Slovenskej Osade na Queensborough.
Táto fotografia je z roku 1956 zo zbierky rodiny Kiktovej a Benešovej.

Zbierka fotografií vydaná v r. 1995 k 35.výročiu založenia Slovenskej farnosti sv. Cyrila a Metoda v New Westminster. Zozbieral a upravil Jozef Starosta, Bertha Palko, Ján Kadlec.

Vzácna fotografia sa zachovala v rodinnej zbierke pani Berthy Palkovej, rod. Otrošinovej. Skupina drevorubačov z vtedajšieho Česko-Slovenska drží pred sebou obrovskú ručnú pílu, "bruchačku", na ktorej je napísané: Pioneer TB Co. Cecho-Slovakia Fallers Log. Camp Sep 24/39. Jozef Otrošina je prednom rade druhý zľava. Je možné, že niektorý z drevorubačov je Váš pradedo, dedo, otec, strýko, ujo alebo iná rodina či známy? Bol niekto z Vašej rodiny "kanadským" drevorubačom? Napíšte nám.

Jezuiti sú ako vojaci. Pracujú, kde ich Boh chce mať a kam ich predstavený pošlú. Podľa pravidla, napísaného sv. Ignácom, zakladateľom Jezuitov pred viac ako 400 rokmi, majú pracovať tam, kde to vyžaduje väčšia sláva božia a osh duší. Tak sa vyžadujú aj zmeny či už osôb alebo mies a krajov. Tak ako biskup mení kňazov z fary na faru, z mesta na dedinu alebo naopak, tak je to aj u jezuitov.

Rev. Jozef Dragoš píše zo Saskatoon: Pokoj Vám i Vašim dobrým veriacim. Posielam Vám čo najteplejšie pozdravy zo Saskatoon, ktoré zakladali moji príbuzní z Kravian. Šťastlivo som sem prišiel. Odchod od Vás ma bolel ... Hojže Bože, jak to bolí, keď sa Slovač roztratí ... Vaše sendviče a koláčiky mi postačili do Edmontonu ... Na Vašich milých, pohostinných a veľkodušných veriacich budem spomínať a rozprávať o nich ako o Koláčkove a Koláčkovianoch (najmilšie miesto a ľudia na svete).

Milí priatelia, Slovenské Spolky v New Westminster, BC,
• Kanadský Slovenský Podporný Spolok č.3,
• Kanadská Slovenská Liga č. 47,
• I. Katolícka Slovenská Jednota Ženská č. 541,
• I. Katolícka Slovenská Jednota Mužská č. 846
usporiadajú dňa 2. augusta 1964 v nedeľu na farme Mr. Mrs. St. Ondzik, 11795 – 90 Ave. North Surrey, XVI. Slovenský Deň, na ktorý Vás, Vašu rodinu, priateľov a známych veľmi srdečne povolávajú.

Program

11:00 Sv. Omša v kostole na Sapperton, s priliehavou kázňou nášho hosťa Rev. Dragoša z Alvinston, Ont.

Odovzdávam Vám srdečný pozdrav od Vašej rodiny, priateľov a známych z Nakusp, B.C. Tam, v kruhu našich dobrých a horlivých krajanov som strávil celé tri týždne v mesiaci máji.

Sv. Omša bude v nedeľu, 7. júna 1959 o 10.00 hodine dopoludnia v kostole Holy Ghost na Queensboro.

13. júna je sviatok sv. Antona, patróna nášho horlivého miništranta Tony Shellinga. Na tomto mieste mu ďakujem za jeho ochotu a obetavosť, s ktorou miništruje ako pri sv. Omši, tak aj pri sv. Hodine.

Po jarnej poľovačke na medveďa prichádza leto a pre poľovnika sú letné mesiace ako pre námorníka “život na suchej zemi.” Ku koncu augusta sa dni pomaly krátia a včasráno cítiť čerstvý a chladnejší vzduch. Pre poľovnika to znamená vyčistiť pušky a prázdnu mrazničku a dúfať, že sv. Hubert nám dopraje úspešnú poľovnícku sezónu.

Medvede
To, že život v malej osade na Yukone bude iný než vo Vancouveri, som očakával. Aké však rozdiely naozaj budú, to som do príchodu sem len hádal.

Napríklad, vedel som že je tu viac medveďov ako ľudí, takže keď sa malý grizly štveral po stromoch okolo miestnej pekárne, veľmi som prekvapený nebol. A keď sa večer rozbrechali psy ako sme tak hrali pri svetle petrolejok karty, rýchlo mi došlo, že každý siahol po svojej puške nie z obavy pred zlodejmi.

Uplynuli 2 roky od začiatku vydávania časopisu Slovo z Britskej Kolumbie. Pri tejto príležitosti som položila zodpovednému redaktorovi Jozefovi Starostovi niekoľko otázok ...

Ako hodnotíš uplynulé dva roky a uplynulé dva ročníky časopisu Slovo?
Mám rád čísla. Hoci sa dajú použiť, využiť alebo zneužiť, čísla za to nemôžu. Sú nestranné. Pokúsim sa ich použiť na opis uplynulých prvých dvoch ročníkov časopisu Slovo z Britskej Kolumbie. Slovo vyšlo 8x.

Zdravie nie je samozrejmé. Bol som vo Vancouveri iba krátko, keď som nutne potreboval pomoc so "zablokovanými krížami". Nažeravil som telefón, povolal tým par známym, ktorých som tuná poznal a získal som kontakt na maséra, na slovenského maséra. Tak som sa zoznámil so zaujímavým človekom.

Po pár návštevách som, opät už vystretý a bez bolesti, mohol znova normálne pracovať. Náš kontakt sa mojim vyliečením neskončil - treba povedať, že najmä jeho zásluhou. A tak som ho mohol postupne viac poznať. Je to zvláštny človek, vzácny človek. Nezaškodí predstaviť ho bližšie, možno i tým, čo ho poznajú dlhšie.

Viliam, odkiaľ zo Slovenska pochádzaš?

Tak sme sa teda zaradili medzi slovenských horných desaťtisíc! Nie síce príjmami, vplyvom, či mocou, ale určite ešte toľko Slovákov nenavštívilo Rocky Mountains, čiže Skalisté hory v Kanade. A my áno!

Vďaka Tiborovi, ktorý ale s nami z pracovných dôvodov nemohol ísť, vďaka Marike, ktorá vymyslela túto kratochvíľu a vďaka ich kamarátovi Rasťovi, ktorý tieto kopce chcel ukázať svojim deťom, sme celý týždeň od 18. do 24.

Ocitám sa na lúke plnej stokrások. Biele hlávky s nežnou ružovou obrubou sa otáčajú za slnkom, ktoré dnes žiari tak, ako nikdy predtým. V zelenej tráve sa ešte kde–tu trbliecu posledné diamanty rosy… Aha! Práve neďaleko mňa lezie drobná lienka. Červené krovky s čiernymi bodkami sa jasne odrážajú od smaragdu sviežej zelene… A tamto je motýľ! Pomarančové krídla sa mu jemne chvejú. Zdá sa, že je príliš zaneprázdnený pitím sladkého nektáru, ktorý mu ponúka fialový zvonček. Stačí však slabučký závan vetra a už letí, letí a stráca sa v tmavom bode horizontu, z ktorého zaznieva hudba. Čarovná hudba tisícich zvončekov.

Keď som bol v mamičkinom brušku, tak sa u pekára Vrbu na Záfortni v Bánovciach striedali partizáni z Uhrovca a Nemci z Trenčína, ktorým pekár Vrba piekol chlieb a žemle. V pondelok prišli partizáni, v utorok Nemci, v stredu partizáni, vo štvrtok Nemci. Pekár to mal dobre zorganizované. Iba keď sa jední alebo druhí pomýlili a stretli sa u Vrbu, bola vojna. Rozprával mi o tom môj starší brat Štefan, ktorý bol holičom a ktorý už zomrel. Videl to vraj na vlastné oči. Hoci sa o pravdovravnosti holičov všeličo rozpráva, ja som svojmu staršiemu bratovi veril, veď bol starší a silnejší.

Keď som rozmýšľala nad zameraním tohto čísla, uvedomila som si, aký vzácny je čas staroby. Tam sú skĺbené prežité roky a skúsenosti, tam je pokladňa múdrosti. Staroba je prežitou školou života. Nie nadarmo rôzne kultúry majú v popredí práve starších.

Každý z nás má svoju životnú cestu a prejde vlastnou školou života. Ja som v tej svojej škole života pochopila, aké nestále sú ľudské plány. Dostali sme život ako dar a nikto z nás nevie do akého času tu na Zemi. Človek si plánuje budúcnosť. Člení si život na etapy, stavia ciele a realizuje ich. Koľkokrát sa to však znenazdania zmení a neraz sa musí svojich plánov proti svojej vôli vzdať. Zdá sa mu to často kruté, či nespravodlivé.