Slovo z Britskej Kolumbie

Vitajte na mojom blogu December love in Vancouver.

Moje meno je Stanislav Hanus. Vo svojom živote som už porobil rôzne veci, ktoré sa mnohým zdajú šialené, no najväčším mojím dobrodružstvom je môj výlet do Kanady za dievčaťom, ktoré som takmer vôbec nepoznal a o ktorom sa môžete dočítať aj na tomto blogu.

O Blogu

Začnem básňou málo známeho slovenského emigrantského básnika Mikuláša Šprinca (1914-1985)

Mramor a tvár

Dostal si život ako dláto a srdce miesto kladiva.
Ostatok bol len tvrdý mramor ...

A každý dych je jeden úder na biely balvan, ktorý iskrí.
Na jeho temä namáhaš sa a je to výstup veľmi príkry.

Poznania zhŕňaš malé špetky, zápletky drobné veľkej drámy,
denne sa s nimi spolurodíš a buduješ z nich svoje chrámy.

V každom čísle časopisu Slovo z Britskej Kolumbie, ktorý vychádza od r. 2007, som uverejnil svoj príhovor. V týchto príhovoroch som sa snažil osloviť čitateľov a zamyslieť sa spolu s nimi nad rôznymi aspektami nášho života.

Na portáli sk-bc.ca, ktorý je portálom časopisu, ponúkam novú funkčnosť - blogy. V mojom blogu postupne uverejním všetky príhovory tak, ako sme ich publikovali v časopise.

V jarnom čísle z roku 2014 som informoval čitateľov Slovo z Britskej Kolumbie o mojich častých cestách na Bohaté Pobrežie (v španielčine Kostarika). Vo februári tohto roku nám tu pri Niagare “weatherman” štatisticky oznamoval najtuhšiu zimu od roku 1900. Bol som práve na telefóne s priateľom z detstva, s Amigom Roberom Tarnoczym zo Svätého Jozefa (San Jose). Stažoval som sa mu, akú sibírsku zimu tu pri Niagare prežívame. Povedal mi: Pablo na čo čakáš? Veď zamrzneš podobne ako tie Niagarské vodopády. “Kopni skrátka do vrtule” a už nech si tu a bude po tvojej sibírskej depresii. “O Sole mio” ti dá potrebné vitamíny, takže nabiješ si aj potrebnú solárnu baterku. Telo aj duša pookreje medzi priateľmi na Bohatom pobreží, a to práve potrebuješ v kanadských zimných mesiacoch.

Určitě nejen táborákovým nadšencům jsou povědomá slova "Kolik je smutného, když mraky černé jdou lidem nad hlavou…" a mnoho je těch, kdo znají pocit černého mračna i v nitru sebe sama či blízkosti své duše. Jistě by každý v obou případech -ať už fyzického tak i náladového mračna- raději měnil za jas Slunce.

Avšak jak je to v opačném případě pominu-li pouhé konstatování, tedy přímou otázkou "Kolik je radostného, když mraky černé nejdou?"...

Ak budeme vychádzať z tézy, že Slováci nech žijú kdekoľvek, tvoria jeden národ, tak iste nebude bez zaujímavosti vedieť, koľko Slovákov žije vo svete. Pri reálnom počte treba vychádzať zo všeobecnej a demokratickej zásady, že každý človek má neodňateľné právo hlásiť sa k svojej národnej príslušnosti a môže i musí tak urobiť sám na základe slobodného rozhodnutia a osobnej vôle. V Slovenskej republike žije podľa cenzu z roku 2011 celkom 4 352 775 Slovákov a v zahraničí ak budeme vychádzať z oficiálnych štatistík a tam kde ich niet, z odhadov a sebasčítania, tak je to od jedného k dvom miliónom osôb slovenského pôvodu.

Slovenský národ patrí k najstarším európskym národom s bohatou históriou a kultúrnym dedičstvom, usadeným od 4.storočia n. l. v karpatskej kotline, v priestoroch medzi Tatrami a Dunajom a medzi Moravou a Poloninami, a je neoddeliteľnou súčasťou celého európskeho spoločenstva. Podobne ako iné národy, aj slovenský sa stal súčasťou migračných pohybov, ktoré prebiehali od dávnej minulosti až po súčasnosť. Prevažne v dôsledkoch politického, hospodárskeho, náboženského národnostného a sociálneho útlaku, ale neraz i v dôsledku vojnových udalostí, boli mnohí nútení opustiť materskú krajinu a hľadať útočište i uplatnenie v cudzích krajinách, ktoré sa pre nasledujúce generácie stali už ich novou vlasťou. Dnes registrujeme slovenské komunity a menšiny vo viac ako 50 štátoch celého sveta, kde sa ich počty pohybujú od jednotlivcov až po státisíce.

Šoférujúc ulicami podvečerného Vancouveru zachytil som v rádiu na miestnej CBC stanici rozhovor o vývoji ľudstva na našej zemeguli. Otázky o peniazoch, hraniciach, naboženstvách a ľudských právach odznievali čistou vancouverskou angličtinou. Odpovede boli poznačené ťažkým prízvukom, ktorý som v prvom momente priradil nejakému Európanovi žijúcemu 10-15 rokov v Kanade. Mýlil som sa. Na otázky odpovedal Dr. Yuval Noah Harari, 39 ročný Ph.D, ktorý prednáša históriu na Židovskej univerzite v Jeruzaleme.

Keďže som šoféroval, nemohol som rozhovoru venovať plnú pozornosť. Napriek tomu niektoré myšlienky z jeho knihy o vývoji ľudstva, o ktorej bola reč, ako „Oheň nám dal silu“, „Ohováranie prispelo k spolupráci“, „Mýty udržujú zákony a poriadok“, „Peniaze sa ponúkajú ako niečo, čomu môžeme dôverovať“, „Protiklady vytvorili kultúru“ a „Veda z nás urobila rozsievačov smrti“ ma natoľko zaujali, že som sa snažil zapamätať si autorovo meno a po návrate domov som si ho vygúglil a objednal som si jeko knihu „Sapiens – krátka história ľudstva“.

No.23 - Jar 2015 Page 1

No.23 - Jar 2015 Page 32

7.decembra 1914 pápež Benedikt XV dočasné prerušenie bojov I.svetovej vojny počas slávenia Vianoc 1914. Bojujúce strany odmietli oficiálny dočasný pokoj zbraní, no vojaci v zákopoch počas Vianoc vyhlásili svoj vlastný, neoficiálny, mier.

Môj vnuk, Nicholas (20), je členom mužského speváckeho zboru Choir Leoni vo Vancouveri, ktorý je najznámejším mužským speváckym zborom v Britskej Kolumbii a možno aj v celej Kanade. Nicholas nás pozval na ich vianočný koncert, ktorý mal názov „All is calm“ (všade je ticho, kľud,pokoj). Minulý piatok vo vancouverskom „Playhouse“ z hrdiel viac ako 50 mužov zaznievali anglické, francúzske a nemecké vianočné piesne, ktoré návštevníkom vo vypredanom hľadisku priblížili skutočnú históriu Vianoc zpred 100 rokov, kedy protisebe bojujúci britskí a nemeckí vojaci vyšli zo svojich zákopov a stretli sa, bez zbraní, na území „nikoho“. Koncert “All is calm” bol úžasný, provokujúci, inšpiračný, smutný ... Pokoj, mier, porozumenie medzi znepriatelenými bojujúcimi stranami boli jeho nosnou témou ...

Pred 4 dňami prišiel email od Františka Keleho, v ktorom stálo:

Vážení a milí priatelia!

Na 30. výročie našej výpravy sa dá spomínať z rôznych "koncov". Napríklad od Hillaryho výšvihu vyššie, ale aj z druhého konca dlhočizného "lana"...

Dostať sa k vrcholu znamenalo pre nohých z nás (musel by som spomenúť vyše dvadsiatku mien....) prekonanie nejedného predvrchola Everestu.

Som rád, že som bol jeden z nich.

Váš Fero K.

V pondelok 11. Augusta, 2014 zomrel v Ekvádore v meste Cuenca o 5.00 ráno miestneho času slovenský salezián a dlhoročný misionár medzi Šuarmi, don Ján Šutka SDB.

Čitatelia časopisu Slovo z Britskej Kolumbie sa mali možnosť s ním stretnúť na stránkach nášho časopisu – pozri zoznam článkov o otcovi Šutkovi na konci tohoto príspevku.

Slovenský salezián viackrát navštívil slovenskú farnosť sv. Cyrila a Metoda v New Westminsteri.

Vážený pán Starosta,

Ďakujem Vám veľmi pekne za blahoželanie k zvoleniu do funkcie, veľmi si to vážim. Veru máte pravdu, že môj harmonogram je teraz plný, ale rád si prečítam Váš časopis. Som hrdý na to, že aj v zahraničí, ďaleko od domova, máme rodákov, ktorí sú aktívni a už tak dlho vydávajú časopis. Komunita Slovákov v Kanade mi dá iste za pravdu, že robíte skvelú prácu.

Ak agentúry tvrdia, že vám zaručia prácu v Kanade, tak takmer s istotou možno povedať, že klamú.

Spolu sme chodili na strednú, spolu sme pred polstoročím maturovali. Potom už každý išiel svojou cestou. Ja som zostala doma, on 4 roky pred pádom totality emigroval .

Pamätám si ho ako študenta, ktorý vynikal múdrosťou a schopnosťou organizovať život triedy. A tak ho vidím aj teraz, keď prechádzam okolo štýlového domčeka, kde sa narodil.

Náhoda chcela, že sme sa po rokoch opäť stretli. Síce len vo virtuálnom svete, ale preto, aby sme hovorili o tom reálnom. A o ňom sa budem rozprávať aj dnes. S Jozefom Starostom, Bánovčanom, ktorý s rodinou žije v kanadskom Vancouvri, druhom domove veľkej komunity Slovákov. S človekom, ktorému ani čas neubral na šikovnosti. Tento absolvent Elektrotechnickej fakulty v Bratislave dnes je šéfredaktorom a vydavateľom časopisu Slovo z Britskej Kolumbie.

Daniel Pixiades, slovenský, čiernohorský a chorvátsky emigrantský básnik sa narodil 5. júla 1931 v Kysáči. Učiteľskú školu absolvoval v roku 1950 v Sombore. Ako učiteľ pôsobil v osadách Seleuš, Veliko Gradište, Kulpín, Sriemske Karlovce, Stari Bar a Sutomore v Čiernej Hore. Koncom roku 1974 sa s rodinou presťahoval do Kanady, kde bol najprv spolupracovníkom a neskôr i redaktorom juhoslovanských novín Naše novine. Žije v meste Thunder Bay v provincii Ontario. Píše srbsky a slovensky.

The Scandinavian Human Dignity Award is presented to a person or an organization which has made a special contribution to human rights, all of which derive from the inherent dignity of the human person and are essential for his free and full development. The Scandinavian Human Rights Committee has chosen to honour Mr Roger Kiska on behalf of the Alliance Defending Freedom for his promotion and encouraging of the effective exercising of the human rights and freedoms by granting him the Scandinavian Human Dignity Award 2012. The Award was granted to Mr Kiska at a ceremonious reception at the 28th of November in Uppsala, Sweden.

Roger Kiska is son of Jozef Kiška, in Winnipeg’s Slovak community well known activist and public figure. Joe Kiška, as he is known, served as the Honorary Consul of Slovakia in Winnipeg, from April 1994 to March 2012.

Aj keď sa to mnohým môže zdať len ako nejaká utópia, predsa len aj na kanadskom pobreží Tichého oceánu boli prítomní a sú historicky doložení aj slovenskí gréckokatolíci. New Westminister, Vancouver a okolité mestá a mestečká sa stali pre mnohých druhým domovom. Pravdou je, že v New Westminister, bola emigrácia zo strednej a východnej Európy, čoho dôkazom je aj prítomnosť katedrály a centra miestnej ukrajinskej gréckokatolíckej eparchie, založenej roku 1974. Prví Slováci tu prišli tesne pred koncom 19. storočia, ako tomu dosvedčujú viaceré články v Kanadskom Slovákovi.(*1) Pracovali väčšinou na železnici, v prístavoch, pri stavbe ciest a železníc. Väčšie osídlenie Slovákov nastáva až po Druhej svetovej vojne.(*2) Neskoršie v meste vznikol 47. zbor Kanadskej slovenskej ligy.

Nemožno riskovať úplnú objektívnu definíciu tejto osobnosti bez toho, žeby sme opatrne vyčerpali všetko, čo sa o nej nachádza v spoľahlivých prameňoch a kriticky preskúmali aspoň výroky najznámejších autorov, odborníkov v dejinách 7. storočia v našom stredoeurópskom priestore.

Vzhľadom na spoľahlivé pramene máme k dispozícii síce iba jeden základný prameň, ale jeho nevšednou vlastnosťou je, že vznikol už v tom istom čase, keď sa udalosti okolo kráľa Sama odohrávali. Je to známa „Fredegarova kronika”, ktorej prvé dve knihy zaznamenávajú udalosti od roku 584 do roku 613. Nasledujúca tretia kniha, ktorej autorom bol pravdepodobne iný burgundský kronikár, doplnil predošlé záznamy až do roku 642, a potom pokračoval asi tretí autor až po rok 768.

Určite si aj Vy radi vychutnávate slnko a leto v celej jeho kráse. Moje dve krásne deti veselo šantia v jazere, zdolávajú prvé kilometre na bicykloch a výskajú na preliezačkách. Mám rada leto, lebo prináša radosť zo života a aj čas strávený v rodine je v tomto období o čosi pestrejší.

Keď tak sedím pri jazere a rozmýšľam nad životom, konštatujem, že prežívam jedno nádherné obdobie. Deti sú už väčšie a predsa ešte dosť malé, aby ma potrebovali. Nádherný čas plný otázok, na ktoré sa snažím odpovedať. Teším sa a rada by som si v pamäti uchovala čo najviac krásnych okamihov z tohto obdobia.

Zisťujem to, čo som už dávno vedela, že spokojnosť nie je meradlom matérie. Nemám všetko, čo chcem, ale isto iste mám všetko, čo potrebujem. Vlastním aj recept na šťastné leto a tak dovoľte, aby som sa s Vami oň podelila. Jeho autorom je Mons. Javies Sanilar Vinaz zo Španielska.

Rok 2013 pre slovenský ľud v celom svete sa nesie v znamení niekoľkých jubileí. Tohto roku uplynulo 1150 rokov od príchodu svätých Cyrila a Metoda na územie dnešného Slovenska, 20 rokov od vzniku samostatnej Slovenskej republiky, ako aj 150 rokov od založenia Matice slovenskej. Ani Slováci v Srbsku neoddychujú. Aj oni, jednotlivci, oslavujú niekoľko jubileí. Hlavne sa nesú v znamení príchodu Slovákov do určitej obce, resp. mesta. Tak napríklad obec Selenča tohto roku oslavuje 255 výročie príchodu Slovákov do tej obce, 260 výročie oslavuje obec Bajša.

Obec Kysáč, v ktorej ja žijem, tohto roku oslavuje 240. výročie príchodu prvých Slovákov do tejto obce. Dovolím si vám predstaviť krátku historku tohto mesta, s bohatou tradíciou, ktorá ešte stále je a dúfam aj bude.

Necelých 18km od mesta Nový Sad vedľa kanálu DTD (Dunaj-Tisa-Dunaj, pozn. redakcie) učupená je dedinka spomínaná ešte v dávnom roku 1256 a znovu založená v roku 1457 ako súčasť Uhorského kráľovstva v Báčsko-bodrockej župe. Na prelome 16. a 17. storočia