Slovo z Britskej Kolumbie

Jesenné, 24. číslo časopisu Slovo z Britskej Kolumbiie je v záverečnej fáze úprav pred tlačou. Budú v ňom tieto články.

Tri splnené priania – úvodník Márie Eškutovej o zážitkoch z cesty na Slovensko.

Si amatér? – zamyslenie Joža Starostu o amatéroch – dobrovoľníkoch.

Ogrod svätých sedmopočetníkov – zážitok z Malej Frankovej.

Proglas – pokračovanie Tomáša Hupku v sérii článkov „Po stopách našej identity“.

V knihe Milana Podluckého „Predĺžené prázdniny“, som sa dočítal o bratoch Nábělkovcoch. Kapitolu Nábělkovci v SNP som sa snažil vtesnať do jedného odstavca, takže som sa určite dopustil chýb zo zjednodušenia a skrátenia.

Cestou domov som počul z mestského rozhlasu mimoriadnu správu vojenského veliteľstva: „V dôsledku toho, že rôzni sabotéri popretŕhali na mnohých miestach vojenské telefonické káblové vedenie, nemecké vojenské veliteľstvo rozhodlo, že ak sa neprihlásia páchatelia behom dvoch dní, bude na odvetu desať popredných bystrických občanov slovenskej národnosti, ktorí sú zaistení ako rukojemníci, dňa 31. XII. 1944 poobede o 16. hodine na banskobystrickom námestí verejne popravených!“

Povedz mi, ako to bolo kedysi, takto som často začínala rozhovory s otcom. Zaujímal ma, samozrejme, najmä on, ale ani história v pozadí mi nebola ľahostajná.

Dozvedela som sa, že bol dobrým žiakom. Pán učiteľ z dedinskej školy viackrát navštívil jeho rodičov, aby ho dali študovať. Mohol byť tretím farárom z triedy. Vždy bol pyšný na to, že dvaja jeho spolužiaci sú farári: Jožko Pižúrny, katolícky a Jožko Mišina, evanjelický. Nezabudnem, ako hovorieval, že prvý z nich na učiteľovu otázku: a ty za čo pôjdeš, Jožko, odpovedal, že za ministra.

Most SNP je bratislavskou dominantou, hneď vedľa dominujúceho Dómu sv. Martina. Závisí z ktorej strany sa pozeráte, tá dominanta je väčšia.

Pod mostom je autobusová stanica.

Stoja tam aj autobusy privážajúce návštevníkov Bratislavy priamo z Viedeňského letiska Swechat. Nejeden návštevník si tam utvára prvé dojmy z Bratislavy.

Slovenské Národné Povstanie nás rozdeľuje ...

Určite, lebo neprebiehalo všade a tam kde prebiehalo, neprebiehalo rovnako.

Niektorí ho neočakávali, a tí, ktorí ho očakávali a pripravovali, nie všetci očakávali jeho vypuknutie v čase, kedy vypuklo. Jedni skôr, iní neskôr. Jedni za určitých podmienok iní zase za iných.

Vrátil som sa zo 7-týždňovej návštevy Slovenska. Hlava plná zážitkov a spomienok na ľudí, situácie, prírodu. Chcem sa podeliť aspoň s niektorými z nich. Začnem však trošku inak.

Pred pol rokom, 1.marca 2015, bola v chráme sv. Víta v Prahe ekumenická bohoslužba ako záver festivalu Mene tekel 2015. Prof. PhDr. Petr Piťha sa počas bohoslužby prihovoril k prítomným na tému “Našimi nepriateľmi sme my sami”.

Uvádzam tu prepis a preklad jeho príhovoru, lebo ma veľmi zaujal. Zaujal ma aj z hľadiska mojej návštevy na Slovensku. Považujem ho za prorocký. Viaceré fotografie, ktoré sa v texte nachádzajú s textom priamo nesúvisia. Ospravedlňujem sa. Sú z mojej tohoročnej návštevy Slovenska a pri počúvaní príhovoru pána Prof. PhDr. Petra Piťhu sa mi vynárali zo spomienok.

Ľudia, ľudia,

Dovoľujem si vás osloviť týmto najvyšším možným titulom, pretože človek je obrazom Boha a je ozdobený výsostnými znakmi, rozumom, svedomím a zodpovednosťou. Zišli sme sa tu, aby sme si spomenuli na obete vojen a totalitných režimov, hlavne toho, ktorý je nám historicky najbližší.

Dnešná pietna slávnosť dostala meno Mene tekel. Tieto tajomné slová sa objavili na stene Nabuchodonozorovho syna, keď hodoval a zneuctil posvätné nádoby ukradnuté z Jeruzalemského chrámu. Oznámili pád jeho ríše, pretože sa nepoučil z príbehu vlastného otca.

Koľkotrát sme počuli „Dedičstvo Otcov zachovaj nám Pane“? Čo sa nám pri tom vybaví v mysli? Cyrilo-Metodejská tradícia, kresťanstvo, kultúrne dedičstvo, história národa alebo iba otrepané klišé, prázdna „zuniaca nádoba“ a či fráza, za ktorú sa dá všeličo schovávať? Ak sa nám pripomenie jedna z asociácií vymenovaných ako prvých, spoliehame sa iba na „Pána“, aby nám zachoval toto dedičstvo alebo tomu aktívne napomáhame aj my?

Evanjeliu svätému som Predslovom:
Ako nám dávno sľubovali proroci,
Prichádza Kristus zhromažďovať národy,
Pretože sieti svetlom svetu celému.



Všetci, čo chcete svoje duše krásnymi
uzrieť, a všetci po radosti túžiaci,
túžiaci temno hriechu navždy zapudiť
i sveta tohto hniloby sa pozbaviť
i rajský život pre seba zas objaviť
i horiacemu ohňu navždy uniknúť,
počujte, čo vám vlastný rozum hovorí,
počujte všetci, celý národ sloviensky,
počujte Slovo, od Boha vám zoslané,
Slovo, čo hladné ľudské duše nakŕmi,
Slovo, čo um aj srdce vaše posilní,
Slovo, čo Boha poznávať vás pripraví.

V dnoch 29. – 31. maja 2015 sa uskutocnilo uz v poradi 52. stretnutie citatelov casopisu Krasy Slovenska v Detve na Polane (1458 metrov nadmorskej vysky). Usporiadatelmi boli Klub slovenskych turistov – Sekcia pesej turistiky, Redakcia casopisu Krasy Slovenska, Klub slovenskych turistov Detva, Regionalna rada KST Zvolen, Mesto Detva a Mesto Hrinova. Slovensky velikan Andrej Sladkovic by povedal, ze sa stretneme,,,…v kraji Detvanov, jarej druziny divej Polany, v kraji vybijanej valasky a mumlavej fujary…”

Komunita je spoločenská skupina jednotlivcov, ktorých spája spoločný cieľ, spoločná viera, záujmy, preferencie, potreby, náruživosť, nebezpečenstvo, spoločné územie, reč a hromada iných spoločných atribútov, ktoré určujú identitu jednotlivcov v komunite a stupeň ich spolupatričnosti.

V komunite je sila, hlavne ak všetci ťahajú za ten istý špagát tým istým smerom. Ak všetci súhlasia s cieľmi, zámermi a pravidlami komunity a podľa nich sa aj správajú. Ak trávia spolu čas a navzájom sa podporujú. Silná komunita vie podržať jednotlivca.